problémom nie je, že queer ľuďom záleží na právach Palestínčanov. Na nich by malo záležať každému. Rovnako nie je problémom ani to, že aktivisti kritizujú izraelské vlády. Izrael je demokracia s hlbokými vnútornými konfliktmi a mnohí Izraelčania sami odmietajú politiku svojej vlády. Problém sa začína tam, kde „Queers for Palestine“ prestáva brániť ľudí a stáva sa inscenáciou ideologickej slepoty. 

Queer aktivisti odsudzujú sionizmus - právo židovského národa na sebaurčenie - ako jedno z určujúcich ziel našej doby, zatiaľ čo nápadne málo hovoria o Hamase, Palestínskej samospráve, náboženskom nátlaku, patriarchálnom násilí či podmienkach, v ktorých queer Palestínčania skutočne žijú. Palestínski queer ľudia sú vystavení spoločenskej stigmatizácii, prenasledovaniu, násiliu a niekedy aj smrti - jednoducho preto, že sú queer. 

Absurdnosť tohto postoja sa ukázala v široko zdieľanom pouličnom rozhovore na propalestínskej demonštrácii v Boulder v štáte Colorado. Viditeľne queer aktivistu sa opýtali, čo by sa stalo, keby takto oblečený kráčal Gazou. Netvrdil, že Gaza je bezpečná. Namiesto toho povedal, že by ho ochránilo jeho „biele privilégium“ a americké občianstvo. Bol to nezmysel: v Gaze nezaručuje bezpečie ani privilégium, ani pas. Queer Palestínčan nemá takú ilúziu, za ktorú by sa mohol skryť. Prežil by tak na najvýš hodinu.

Ešte zreteľnejšie sa pokrytectvo ukazuje u queer aktivistov s koreňmi na Blízkom východe, ktorí si v Berlíne, Amsterdame či New Yorku užívajú slobody, ktoré sú vo veľkej časti regiónu odopierané: právo žiť otvorene, demonštrovať, organizovať sa, publikovať, milovať a iné.  Niektorí však tieto slobody nevyužívajú na obranu univerzálnych queer práv, ale na démonizovanie jedinej krajiny Blízkeho východu, kde verejný queer život existuje otvorene a vo veľkom rozsahu. Izrael je hanobený a bojkotovaný; spoločnosti a hnutia, ktoré by queer ľudí väznili, vydierali, bili alebo vraždili sú často opisované s revolučnou romantikou alebo ospravedlňované kultúrnym relativizmom.

Tento dvojaký meter sa skrýva za jazykom „pinkwashingu“. Obvinenie naznačuje, že Izrael využíva práva gejov na odvrátenie pozornosti od svojho zaobchádzania s Palestínčanmi. Je to však slamený panák. Takmer žiadny vážny obhajca Izraela netvrdí, že LGBTQ práva ospravedlňujú izraelskú politiku voči Palestínčanom. Debaty o konflikte sa vedú v pojmoch bezpečnosti, terorizmu, hraníc, medinárodného práva, diplomacie a súperiacich národných nárokov – nie na základe telavivských gej klubov či absencie porovnateľného verejného queer života v Ramalláhu. Nikto netvrdí, že práva rodičov rovnakého pohlavia rušia kontrolné stanovištia. „Pinkwashing“ predstiera, že odhaľuje propagandu, no často sám funguje ako propaganda.