o tri týždne, 4. júla, vymenoval prezident Ivan Gašparovič prvú Ficovu vládu zloženú zo Smeru, SNS a Mečiarovho HZDS. O dvadsať rokov neskôr, presne v ten istý deň, pôjdeme – alebo s prihliadnutím na históriu slovenských referend skôr nepôjdeme – hlasovať o zrušení doživotnej renty pre Roberta Fica a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, teda inštitúcií, ktoré Fico ako premiér sám zrušil. Dvadsať rokov po jeho prvom nástupe k moci teda budú Slováci a Slovenky hlasovať o tom, ako ho v nej aspoň čiastočne obmedziť. To skutočné obmedzenie – rozhodovanie o predčasnom skončení volebného obdobia – nebude. Opäť raz nás dostal, opäť raz s nami vyzametal podlahu, opäť raz vyhral. Ako by sa spýtal klasik – dokedy?

Keď Fico v roku 2006 prichádzal k moci, Slovensko bolo reformnou krajinou. Rovná daň, prílev investícií, automobilky – tatranský tiger sa hýbal rýchlejšie než väčšina regiónu. Z tých dvadsiatich rokov vládol Fico trinásť. Raz ho vystriedala Radičová, raz ho zlomila vražda Jána Kuciaka, raz prehral voľby (i keď s Matovičom ako premiérom sme tak trochu prehrali všetci) – ale zakaždým sa vrátil. Medzitým sa tiger zastavil. Nie preto, že by sa unavil, ale preto, že sa prejedol. Reformy sa prestali robiť, rozhadzovanie sa stalo národným športom a krajina postupne stratila dych. To, čo malo byť obdobím modernizácie, sa zmenilo na obdobie udržiavania moci. A odvtedy sa poriadne reformy už nikdy nenaštartovali.

HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily klesol zo 79 percent európskeho priemeru v roku 2015 na 67 percent v roku 2023 podľa Eurostatu. Slovensko sa tak od európskeho stredu vzďaľuje stále rýchlejšie. Priemerná mzda nás radí medzi štyri najchudobnejšie krajiny EÚ. V indexe vnímania korupcie sme sa prepadli o dvanásť miest. Zo Slovenska odišlo vyše štvrť milióna ľudí – najmä mladých a vzdelaných. Aj ja píšem tieto riadky z Prahy. Ale hlavne, že máme v ústave dve pohlavia – a najnovšie môžu poslanci parlamentu sobášiť. Lebo to nám pomôže.

Tento týždeň pokračovala kauza rodinkárstva. To, čo spočiatku vyzeralo ako rýchly protiúder po kauze Projekt Fórum, sa zmenilo na výkladnú skriňu straníckeho klientelizmu. Syn premiéra Michal Fico dostával z Agentúry Smer okolo 5-tisíc eur mesačne. Ficov bratranec Jaroslav Rybánsky sa ocitol v dozornej rade Eximbanky bez výberového konania. Syn ministra práce Jána Richtera zarába v Transpetrole 15-tisíc eur mesačne. Firma manželky poslanca Mažgúta dostala zo Smeru takmer 480 tisíc eur – a poslanec tvrdí, že nevie, za čo. Tak určite.