tentoraz som sa pristavil pri  pasáži Šlach lecha zo Štvrtej knihy Mojžišovej. Presnejšie pri  úvahách mysliteľa a rabína Jonathana  Sacksa k týždňovému čítaniu Tóry (Kniha Numeri s podtitilom Roky v poušti. Praha 2025). Týka sa kľúčového slova ľudského pobývania na tomto svete – slobody. Prvé, čo ma napadlo: Je slobodný veriaci Žid, ktorého viaže povinnosť deň čo deň, rok čo rok čítať opakovane Tóru, držať pravidlá a rituály svojej viery? A netýka sa táto otázka aj veriaceho muslima, kresťana...?

Hospodin hovorí k Mošemu (v českom preklade rabína Efraima Sidona, kapitola 13, 2): „Vyšli si muže, ať prohlédnou zemi Kenaán, již dávám synům Jisraele, každému za kmen jeho otců, každý z nich ať je jeho kníže.“ Príkaz!? A vlastnícke práva odvodené z moci Všemohúceho?

Vyslaní špióni sa vrátili s tým, že je to zem oplývajúca mliekom a medom, ale žije v nej ľud veľmi mocný. Iba dva ojedinelé hlasy, proti desiatim, volali: „Poďme! Obsadíme tú zem.“ Ostatní frflali a zatúžili vrátiť sa do istoty otroctva v zemi Egyptskej, alebo zotrvať na púšti v izolácii. Iba oni a Boh.

Sacks tento spor s Hospodinom interpretuje tak, že poslanie ľudu izraelského nie je „tam hore“, ale „tu na zemi“. Tu boli povolaní vytvoriť dobrú a spravodlivú spoločnosť. Spoločnosť slobody. Z Jeho vôle! Mimochodom, koľko je dnes demokracií na Blízkom východe?

Naspäť k prvopočiatkom: Príslušná pasáž má v Sacksovej interpretácii názov Strach zo slobody. Strach preto, že sloboda nie je grátis a cena je vysoká. Sila povolania k slobode sa však na cenu nepýta. A pre veriacich je vzdor proti vôli Všemohúceho hriech. Však hriešnici boli, podľa Tóry, aj kruto potrestaní – smrťou.