alojz Hlina si dal ušiť sako na mieru. Na ľavej strane hrude má vyšitú nášivku: Smer Mafia Nechceme. Registruje si ju ako ochrannú známku. Vymyslel to, objednal, prišiel v tom do parlamentu – a čakal. Tibor Gašpar ho vykázal zo sály. Na druhý deň prišiel Hlina znova v tom istom saku. Predsedal Danko. Nereagoval. Tá istá nášivka, iná reakcia. Zomri to celé viackrát zdieľalo. Celé Slovensko vedelo, čo má Hlina na saku.

V tej istej chvíli vypovedal Zoltán Andruskó. Ten, ktorý vie, kto objednal vraždu Jána Kuciaka. 

Nový rokovací poriadok je tu. Obmedzuje rozpravu. Zakazuje transparenty a plagáty v sále. Predpisuje formálny odev, zakazuje urážlivé nápisy. Zavádza Etický kódex poslanca, ktorý platí aj mimo rokovaciu sálu. Za vykázanie hrozí strata mesačného platu. Koalícia to predáva ako efektivitu a návrat kultúry do parlamentu. Opozícia to opisuje ako umlčiavanie. Obe strany majú čiastočne pravdu. Obe čiastočne klamú.

Pravda koalície: parlament sa dlhé roky používal hlavne ako štúdio pre sociálne siete. Každý si z rokovania postrihol svoj klip z toho, ako to tomu druhému vytmavil. Matovič šaškoval s mikinami a transparentmi. Čítali sa siahodlhé pozmeňováky s každou čiarkou a bodkou. Obštrukcie boli niekedy odôvodnené, inokedy nie. Ale v nejakej miere hrali divadlo skoro všetci. Česť výnimkám, ktoré by si zaslúžili oveľa viac pozornosti práve preto, že po nej tak plytko nebažia.