progresívne Slovensko prišlo na 30. výročie Dňa narcisov s obrázkami, kde v narcisoch boli hlavy zväčša koaličných politikov. Síce tam chýbal Robert Fico, ale bol tam napríklad opozičný Igor Matovič. Malo to byť vraj vtipné – narcis a narcis, chápete, nie? Ten vtip, ktorý niektorí opakujú už tridsať rokov. Mnohým, aj z radov vlastných voličov, sa to nepáčilo.

Niekomu to neprišlo vtipné, iní to zhodnotili ako necitlivé, infantilné, trápne či zbytočné. Niekomu vadil Matovič, iným samotný nápad. Niekomu to prišlo v pohode. Tak to medzi ľuďmi chodí – reakcie sú rôzne. Býva to tak, že k takýmto „kauzám“ sa vyjadria všetci. Nie každý má názor na najefektívnejšie konsolidačné opatrenia či najvhodnejší model prokuratúry, ale každý má názor na obrázky, zbierky, Matoviča a politiku.

Mne to prišlo predovšetkým trápne a nepatričné, ale o zem som sa kvôli tomu nehádzala. PS nie je satirická stránka ani influencer, ale politická strana. Navyše strana, ktorá chce priniesť zmenu, kultúru, líderstvo, budúceho premiéra. Ak takejto strane stovky, možno tisíce sympatizantov povedia, že toto nie, bolo by fajn, keby na to nejako zareagovala. A tým „nejako“ nemyslím čokoľvek, ale tak, aby o tých sympatizantov neprišla.

Môžete si myslieť, že ste najvtipnejší a najnápaditejší, ale ak ste politická strana, vašou hlavnou úlohou je zbierať voličov ako pokémonov. Gotta catch ’em all. Chcete všetkých, lebo hlas každého má rovnakú váhu. A voliči sa nerozhodujú racionálne, ale emocionálne. Takéto kauzy vyvolávajú najviac emócií. Chcete byť ako Tisza a Péter Magyar a vyhrať voľby? Tak musíte osloviť široké spektrum voličov. Témy, ktoré rozdeľujú, sú riskantné.