aliancia na čele s pánom Gubíkom dúfa, že akýsi zázrak predsa len zachráni režim, pretože ľudia, ktorí z toho profitujú, nemajú plán B – vsadili všetko na jednu kartu a doteraz sa im to vždy vyplácalo. Peniaze tiekli, Felvidék sa budoval a skrášľoval, každá malá dedina aj väčšie mesto žili ruchom podujatí a festivalov, hrude politikov sa nadúvali pýchou, keď videli, ako ľahko sa dá viesť ľud za zvukov hudby, so zástavami, srdiečkami a drobnými fitingami…

Gubík úr sa vyjadril, že on sám by volil tak ako doteraz, teda Fidesz, a že etnická strana má byť lojálna k vláde v „materskej zemi“… aby boli lóve… no! Tým naznačil, že mu ani trochu nevadí to, čo pácha režim. To je vnútorná záležitosť!

Štátostrana zdemolovala právny štát a na jeho troskách vyrástla hŕstka oligarchov, akých môže závidieť aj Amerika! Úplnou náhodou sú to všetci do jedného kamaráti Viktora, jeho rodina, jeho štrómani…