keď v priebehu niekoľkých dní padol Asadov režim v Sýrii, ruská bašta vplyvu vo východnom Stredomorí – s ruskou námornou a leteckou základňou – mu Rusko nebolo schopné pomôcť. Akurát mu poskytli azyl v Moskve.

Keď Azerbajdžan porazil kľúčového ruského spojenca na južnom Kaukaze, Arménsko, Rusi im neboli schopní ani ochotní pomôcť. Preto sa Arméni otočili chrbtom Moskve a ohlásili aj vystúpenie z CSTO, ruského vojenského spojenectva.

Keď prednedávnom Američania uniesli venezuelského diktátora Madura, Rusko nebolo schopné povedať ani slovo.

A teraz vedú USA mohutné letecké údery proti najbližšiemu ruskému spojencovi na Blízkom východe, Iránu - a opäť nič. A to napriek tomu, že Teherán zostal posledným hodnotným spojencom Rusov (pozor, Čína už nie je spojenec, ale hegemon v bilaterálnych rusko-čínskych vzťahoch!) a majú nadviazané „strategické vzťahy“ a Irán Rusom výrazne pomohol vo vojne proti Ukrajine. Jednoducho nula, nič.

Ukázalo sa teda, že ruské spojenectvo – hoci aj formálne potvrdené spojeneckou zmluvou – nemá žiadnu hodnotu. Tiež sa ukázalo, že ruské zbraňové systémy sú v porovnaní so západnými v podstate menej účinné (preto rýchlo klesá aj podiel Ruska na medzinárodnom obchode so zbraňami).

Rusom zostali len pochybné africké vojenské junty, ktoré však stoja viac, než prinášajú, a ešte Severná Kórea – ale tam má podstatne vyšší vplyv Čína. Podobne je to aj v Strednej Ázii: Číňania tam preberajú hospodárske a politické pozície, navyše si tam už tri desaťročia budujú vplyv Turci.

Do tejto situácie dostala Rusko agresia voči Ukrajine, ktorá spotrebúva všetky zdroje, ktoré má, aj tie budúce – a tým aj celú budúcnosť Ruska. Je to veľmoc v úpadku, ktorú nad vodou držia jadrové zbrane a predaj lacnej ropy a plynu do Ázie.

A to je všetko, čo zostalo z niekdajšej globálnej mocnosti: chudobná a technologicky zaostávajúca krajina v hlbokom demografickom a ekonomickom úpadku.

Asi nie najlepší civilizačný model, však, pán premiér?

Text vyšiel povôdne ako FB status Róberta Ondrejcsáka.