minister vnútra síce deklaruje, že „Slovenská republika potrebuje jasnú, modernú a realistickú víziu svojej bezpečnosti“, no kontext vládnutia súčasnej koalície naznačuje, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Eštok v snahe zviesť sa na rétorike vyhrážania sa Ukrajine za problémy s tranzitom ropy cez ropovod Družba uviedol, že „odvetné opatrenie v podobe zastavenia núdzových dodávok elektriny považuje za legitímnu obranu energetickej bezpečnosti“. Nespomína ale už životne dôležitú diverzifikáciu zdrojov ani potrebné zníženie našej riskantnej závislosti od Ruska.

Ak vláda pod rúškom „suverénnej politiky“ otvorene nadbieha záujmom Kremľa, hybridné hrozby nerieši a spochybňuje spoločné postoje NATO a EÚ, výsledné dokumenty sa môžu stať skôr nástrojom izolácie než bezpečnosti. Existuje reálna hrozba, že namiesto modernizácie nás tieto zmeny ešte viac odklonia od našich spojencov a oslabia odolnosť štátu voči vonkajším vplyvom. V čase eskalujúceho napätia na Blízkom východe a pokračujúcej vojny v susedstve to môže byť ďalší hazard s bezpečnosťou občanov Slovenska.

autor je spoluzakladateľom Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST a dlhoročne pôsobil v ozbrojených silách SR, posledné roky pracoval na MV SR na Centre boja proti hybridným hrozbám.