vzťahy medzi krajinami boli vždy určované najmä silou a záujmami, po skúsenostiach s dvomi svetovými vojnami si však najsilnejšie krajiny na čele s USA uvedomili, že je v záujme všetkých, aby boli záujmy a sila obmedzené aj hodnotami, a to najmä hodnotou rovnakých práv pre všetkých bez ohľadu na ich silu a záujmy. A najmä vďaka tomu svet (a špeciálne Európa) zažil dlhé obdobie mieru a prosperity. Symbolom a stelesnením týchto medzinárodných vzťahov, v ktorých sú záujmy a sila obmedzené hodnotami, je Európska únia.

Tento poriadok je však dnes ohrozený a nie je náhoda, že v epicentre útokov voči doterajšiemu medzinárodnému poriadku sa ocitli práve Európa a Európska únia. A preto dnes viac ako kedykoľvek inokedy platí, že ak sa Európa a Európska únia nezmenia a neprispôsobia novej situácii, tak to môže mať fatálne dôsledky. 

Počas ostatných dní a týždňov na túto tému zarezonovali najmä tri verejné vystúpenia: kanadského premiéra Carneyho, nemeckého kancelára Mertza a bývalého talianskeho premiéra Draghiho.

Zásadne dôležitá vec je spolupráca všetkých krajín, ktorým záleží na tom, aby bola deštrukcia starého medzinárodného poriadku minimálna a aby sa z neho zachovalo čo najviac. Na to je v dnešnej situácii ohrozovania tohoto poriadku (najmä zo strany USA) nevyhnutná čo najužšia spolupráca všetkých ostatných demokratických krajín. Okrem členských krajín EÚ ide najmä o Kanadu, Veľkú Britániu, Švajčiarsko, Nórsko, Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu a Nový Zéland. Nazývajme túto skupinu EÚ+, pričom je evidentné, že kľúčovú úlohu v spoločnom úsilí týchto krajín musí zohrať práve EÚ.