Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako som sa stal digitálnym bezdomovcom

.rasťo Šenkirik .komentáre

Tak je to veru s nami – sme ako steblá trávy vo vetre. Raz sme a zrazu už nie sme. A platí to aj o digitálnej dimenzii našich osudov. Toť sa mi taká vec prihodila. Sused čosi zrába s domčekom, takže som sa stal účastníkom stavebného konania. Lenže úradná korešpondencia nie a nie ku mne doraziť. Vysvitlo, že v katastri nehnuteľností stále evidujú moju už desaťročia neplatnú a už ani neexistujúcu adresu trvalého bydliska.

nechcel som suseda pri prerábkach hamovať, vybral som sa teda úrady požiadať o „zmenu údajov v katastri nehnuteľností“, po slovensky povedané, o aktualizáciu adresy môjho bydliska. 

Na správe katastra som vyplnil predpísané tlačivo, vyzdvihol si poradový lístok a pridal som sa k početnému zástupu občanov pred desiatimi klientskymi okienkami, za ktorými lopotila jediná osoba. Keď prišla na mňa šóra, milá a ochotná, no zjavne na smrť unavená pani mi oznámila, že podľa počítača v katastrálnom území Trnávka žiadneho vlastníka nehnuteľnosti s mojím menom neevidujú. Tak je to veru s nami. Jeden deň hrdý majiteľ nehnuteľnosti a na druhý deň bezdomovec. Až mi srdce zamrelo. Chalúpku som kupoval ešte za socializmu a doklady o kúpe ochraňujem ako oko v hlave, aby ma náhodou skrz vlastníctvo vily o výmere rozľahlých 60 metrov štvorcových neobvinil z privatizérstva, či nebodaj nepodozrievali, že patrím medzi našich ľudí. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite