odborníci sa ozvali

Odborníci sa už v minulosti ozvali. Napríklad v roku 2020 publikovala Mary Trump, PhD, prezidentova neter, ktorá je klinická psychologička a výskumníčka, knihu o strýkovi s názvom Too Much and Never Enough (Príliš veľa a nikdy dosť). Vyšla aj nemecky s názvom Wie meine Familie den gefährlichsten Mann der Welt erschuf (Ako moja rodina stvorila najnebezpečnejšieho muža sveta). Neskôr, v roku 2024, sa k téme ešte vrátila.

A v roku 2025 vyšla kniha: The much more dangerous case of Donald Trump – 50  psychiatrists and mental health experts warn anew (Oveľa nebezpečnejší prípad Donalda Trumpa – 50 psychiatrov a odborníkov na duševné zdravie varuje znova), editor Dandy X. Lee. Prvé vydanie vyšlo už v r. 2019. Autori sa samozrejme vyhýbajú jednoznačnému stanoveniu diagnózy. To by mohol psychiater urobiť, keby D. Trumpa osobne klinicky vyšetril a mal by jeho súhlas k uverejneniu nálezu. Ale mohli opísať verejne dostupné fakty z jeho života, správanie a verejné verbálne reakcie, z čoho sa dá s určitou (nemalou) pravdepodobnosťou usudzovať, ako by zrejme dopadlo seriózne klinické vyšetrenie.

narcistická porucha osobnosti

Pozrime sa, ako sa v psychiatrii podľa najnovšej klasifikácie (APA,DSM-5, 2018) charakterizuje napr. narcistická porucha osobnosti. Uvediem len heslovite. Základný osobnostný vzorec je velikášstvo (vo fantázii alebo v správaní), potreba obdivu, nedostatok empatie, začína v ranej dospelosti a prejavuje sa v najrôznejších situáciách najmenej piatimi (a viacerými) nasledujúcimi znakmi:

• Má pocit veľkoleposti a vlastnej dôležitosti (napr. zveličuje svoje úspechy a talent a očakáva, že bude považovaný za nadradeného bez tomu zodpovedajúcemu výkonu).
• Nadmerne sa zaoberá fantáziami o nekonečnom úspechu, moci, nádhere, kráse a ideálnej láske.
• Verí tomu, že je „špeciálny“ a jedinečný, a že ho môžu pochopiť len iní výnimoční alebo „vysoko postavení ľudia“ (alebo významné inštitúcie) a len s takými by mal byť spájaný.
• Vyžaduje nadmerný obdiv.
• Má pocit subjektívneho nároku, t.j. bezdôvodne očakáva, že sa mu dostane prednostné zaobchádzanie alebo že budú automaticky splnené jeho očakávania.
• Zneužíva interpersonálne vzťahy (t.j. využíva iných na dosiahnutie svojich cieľov).
• Chýba mu empatia, nie je ochota chápať pocity a potreby iných alebo sa s nimi identifikovať.
• Často závidí iným alebo sa domnieva, že iní závidia jemu.
• Prejavuje sa spupným (arogantným), povýšeneckým správaním a postojmi.
• (Pri diagnostike sa ešte vyhodnocujú a berú do úvahy ďalšie aspekty.)

Ide teda o pretrvávajúci  vzorec prežívania a správania, ktorý sa výrazne líši od očakávaní daných v kultúre príslušného jedinca a dá sa vystopovať od ranej dospelosti.

Niektorým voličom takýto ľudia imponujú svojím vysokým sebavedomím, drzosťou, a „hrdinským“ vystupovaním. 

profesionálny klamár

Hore načrtnutá porucha je podľa výskumov v pomerne veľkej miere podmienená genetickou dispozíciou (Torgersen et al., 2000, 2012) a v menšej miere sa uplatňujú aj faktory prostredia. Výskyt v populácii nie je veľký, len niekoľko málo percent. Vyšší výskyt sa zisťuje v kategórii „veľkých klamárov“ (Hart, Curtis, 2023).  

V klamaní je D.T. mimoriadne výkonný. Vo svojom prvom prezidentskom úrade mal 30 573 nepravdivých alebo zavádzajúcich výrokov. V priemere je to 21 lží denne počas jeho funkcie v úrade. Zvlášť sa jeho klamanie vystupňovalo v poslednom roku vo funkcii. Na jeden deň pripadalo až 189 klamstiev. Analýzu výrokov vykonal denník The Washington Post.  (Hart, Curtis, 2023).  

Takéto osobnosti sa obvykle vyhýbajú psychiatrom a klinickým psychológom. Môžu byť predmetom záujmu OČTK.

Narcistická porucha osobnosti sa môže kombinovať s ďalšími osobnostnými znakmi, napr. histriónskymi (s vysokou potrebou byť v strede pozornosti). Kombinácia s paranoidnými (nedôverčivosť), antisociálnymi (chýbanie pocitov viny) a charakterovými sadistickými rysmi (uspokojenie z ponižovania a trápenia druhých) sa označuje ako „malígny narcizmus“.  Ak ide o človeka v mocenskom postavení, môže mať zvlášť deštruktívny vplyv na fungovanie spoločnosti.(napr. Diamond, Wirth, Volkan in Kernberg, Hartmann, 2006).

Ešte na záver dôležitá poznámka. Veľká väčšina psychiatrických pacientov s rôznymi diagnózami sú dobrí ľudia, nie sú nebezpeční pre okolie a majú záujem zlepšiť svoj život a fungovanie medzi ľuďmi a v spoločnosti. Výnimkou sú napr. práve ľudia s narcistickou alebo antisociálnou poruchou osobnosti.

Pozrite si štúdie:

• Jozef Hašto: Narcizmus a psychodynamika
• Natália Kaščáková: Narcistická porucha osobnosti - obranné mechanizmy

Prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD. je slovenský psychiater, bývalý prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne