vždy keď sadám v tomto čase ku klávesnici aby som niečo zmysluplné napísal, niečo čo by som mohol poslať ako môj adventný pozdrav či želanie jeho pokojného prežitia, napadá mi množstvo múdrych a pekných myšlienok, ktoré ma cez rok stretli a ktoré by mohli slúžiť ako leitmotív k tomu, čo chcem povedať. No tento rok ma najviac oslovil výrok človeka, ktorý s Adventom ozaj nemá veľa spoločného. Buď zmenou, ktorú túžiš vidieť vo svete, povedal Mahatma Gandhí

Paradox? Myslím, že ani nie. Skúsim vysvetliť. Žijeme nie ľahkú, nie jednoduchú dobu, ktorá sa nám javí, často oprávnene, časom ešte ťažšia, zložitejšia. Akýsi Vilko, tuším Shakespeare, pred časom povedal: doba akoby sa vymkla z kĺbov. Čiže nič nové pod slnkom. A predsa...

Všetci chceme pokoj, dobro, len sa akosi nevieme, krížom krážom zhodnúť na tom, čo to dobro je. Čakáme na to dobro ako na Godota, no ono akosi neprichádza. Akoby sa nás, to dobro, bálo. Alebo že my by sme sa báli prijať ho, ukázať, že sme ľudia dobra, tolerancie a lásky? Nemyslím si to, aj keď to nie je a nikdy nebude ľahké. Často používam výrok postavy, ktorej predobrazom bol a je padre Srholec, ktorý znie: veci, ciele, ktoré dosiahneme ľahko, bez námahy si ani veľmi nevážime. No až s vynaloženou námahou, úsilím, ba niekedy až trápením si uvedomíme hodnotu dosiahnutého.