v nasledujúcich dňoch, týždňoch, mesiacoch sa v médiách a diskusiách objaví obrovské množstvo interpretácií o tom, kto vyhral a kto prehral na Ukrajine… Tak si nalejme čistú vodu do pohára a vyjasnime si, čo to vlastne znamená.

Víťazstvo znamená, že niekto dosiahne svoje strategické ciele. Porážka naopak znamená, že ich nedosiahne, napriek tomu, že investoval obrovské energie, peniaze a ľudské životy. Víťazstvo teda nevyhnutne neznamená napríklad to, že obsadíte hlavné mesto protivníka.

Ani Afganci neobsadili Moskvu, a predsa porazili Sovietsky zväz. Ani Vietnamci neporazili Washington, ktorý bol vojensky celý čas v prevahe, a predsa porazili Američanov.

Čo je teda strategickým cieľom Ukrajiny? V prvom rade ubrániť nezávislosť a existenciu štátu.

Čo je strategickým cieľom Ruska? Obsadiť východnú a južnú Ukrajinu, ale najmä zničiť alebo aspoň kontrolovať ukrajinskú štátnosť a ďalej rozbiť európsku bezpečnostnú architektúru.

Kto teda dosiahol víťazstvo alebo bol porazený (podľa dnešného stavu vecí, samozrejme)?

Ukrajina dosiahla strategické víťazstvo, pretože dosiahla svoj hlavný cieľ: ukrajinský štát bol schopný sa brániť (aj vďaka západnej pomoci, samozrejme). To je ukrajinské strategické víťazstvo a strategická porážka Ruska, ktoré nedosiahlo svoj hlavný cieľ. Áno, to ukrajinské víťazstvo nie je úplné, keďže Rusko stále kontroluje asi 19 % ukrajinského územia na juhu a východe. 

Naopak, je to čiastočné ruské víťazstvo – ale len čiastočné – pretože Rusi nedokázali obsadiť Odesu a celý juh ani Charkov na východe. A pri Kyjeve ich na jar 2022 Ukrajinci porazili a už sa tam nedokázali vrátiť.

To bola ruská strategická porážka: ukrajinský štát naďalej existuje a dokáže sa brániť (čo by veľa ľudí vo februári 2022 považovalo za malý zázrak). A to sa už ani nezmení. Rusko ešte môže dosiahnuť menšie víťazstvá na bojisku, taktické víťazstvá, ale Ukrajinu už nepodrobí.

Text vyšiel pôvodne ako post na FB Róberta Ondrejcsáka