tento týždeň bol v podaní premiéra skutočne zúfalý. Neviem prečo, ale vrátil sa do Popradu diskutovať so študentmi. Už však nie na gymnázium, ale na okresný úrad. Asi dvadsať z nich po približne dvadsiatich piatich minútach štrngajúc kľúčmi odišlo. Nečudujem sa im. Premiér ich totiž vyzval, že keď sú takí hrdinovia a keď sú za vojnu, nech idú bojovať na front na Ukrajinu. Vlastných občanov, študentov. Zjavne bol vytočený už z toho, že mnohí z nich prišli na znak nesúhlasu s ním v čiernom. Po ich odchode zaplnili uvoľnené miesta ďalší vraj študenti. Ako neskôr Janko Benčík a ďalší vypátrali, vôbec nešlo o popradských študentov. To bolo jasné pri niektorých aj na prvý pohľad, keďže mali tak okolo tridsať rokov. Išlo o členov Smeru alebo jeho mládežníckej organizácie, o asistentov poslancov za Smer a rôznych iných sympatizantov a spolupracovníkov Smeru z celého Slovenska. Pochopiteľne sa k tomu, že nie sú popradskými študentmi, najprv sami nepriznali a ochotne kládli premiérovi „veľmi nepríjemné“ otázky. 

Po internete sa následne šírili bludy o údajnom ukrajinskom organizátorovi študentov, ktorý bol v skutočnosti len učiteľom gymnázia, ktorý robil dozor a, samozrejme, nebol Ukrajincom. Taktiež o ukrajinskej študentke, lebo niesla ukrajinskú vlajku, ktorá je v skutočnosti slovenskou študentkou. Zabil to Erik Kaliňák, ktorý hovoril do telky dokonca o tom, že to všetko ovládal Branislav Gröhling z SaS, pretože to počul na videu od jednej študentky – akurát že tá, pochopiteľne, nehovorila o Gröhlingovi, ale o Grillingovi, Karolovi Grillingovi, ktorý je učiteľom popradského gymnázia.