ako to už v politicky polarizovaných spoločnostiach býva, okamžite po ceste sa začala komunikačná vojna o tom, ako Orbánovu cestu hodnotiť.

Viktor Orbán, Fidesz a vládna komunikačná mašinéria cestu hodnotili ako obrovský úspech – a čerešničkou na torte, ktorá to celé mala dokázať, boli Orbánove slová, že Maďarsko dostalo ČASOVO NEOBMEDZENÚ výnimku spod amerických sankcií na dovoz ruskej ropy a plynu. Toto tvrdenie opakovali propagandisti aj u nás, dodávajúc, že Orbán bojoval aj za Slovensko!

No, a teraz realita...

Po prvé, ja si nemyslím, že predlžovanie závislosti od ruskej ropy a plynu je úspech - či už ide o Maďarsko alebo Slovensko. Práve naopak, kto na Slovensku pracuje na ďalšej závislosti od ruských energií, koná v protiklade so slovenskými záujmami.

Ale čo je v kontexte návštevy Orbána vo Washingtone ešte zaujímavejšie - ukázalo sa, že pravda je trochu iná, ako to komunikovali maďarský premiér a minister zahraničných vecí. Konkrétne, že je to presne naopak.

Totiž, výnimka spod amerických sankcií vôbec nie je neobmedzená, ale práveže veľmi obmedzená – platí len na JEDEN ROK (čiže ešte kratšie, ako dala EÚ na odpojenie sa od ruských energií). Maďarská vládna komunikácia sa to snažila zahrať do autu, ale keďže to dnes oficiálne potvrdil aj americký minister zahraničných vecí Rubio, ďalej sa to už nedá zatĺkať. Takže tak. Pravda sa skôr či neskôr, ale vždy ukáže.

Určite, na úrovni symbolov bola Orbánova cesta úspešná: vrelé prijatie, objatia, atď. Ale okrem priateľských slov od Trumpa maďarský premiér nedosiahol veľa. A svoj hlavný cieľ určite nie, akokoľvek to interpretuje a komunikuje. 

Treba sa naučiť raz a navždy: dlhodobé strategické záujmy sú vždy dôležitejšie, ako ideologická blízkosť. To snáď už okrem Úradu vlády v Bratislave pochopil každý.

A samozrejme, dôsledky platia aj pre Slovensko. Robert Fico a celá vláda sa môžu hádzať o zem, ale vmanévrovali sa do situácie, z ktorej nemajú ako vyjsť. Biznis s ruským plynom sa pomaly končí. Tik-tak, tik-tak...