začnem pozitívne. Prezident vetoval novelu zákona o hazarde z dielne Rudolfa Huliaka. Po jej schválení som počúvala rôzne rozhovory so zástupcami samospráv, že boli zohľadnené ich pripomienky, aby mali samosprávy naďalej právo rozhodnúť, či na svojom území chcú alebo nechcú hazard. Keď som si však čítala schválené znenie novely, už som v tom tak jasno nemala. Mne to vychádzalo tak, že síce všeobecne záväzným nariadením môžu hazard vylúčiť, ale ak Tipos bude chcieť prevziať nejaké kasíno s platnou licenciou ešte teraz, síce sa k tomu môžu vyjadriť v stanovisku, ale prevziatiu a prevádzke kasína nezabránia, pretože také stanovisko nie je záväzné. Bolo to však dosť komplikované čítanie a nedala by som za to ruku do ohňa. Tak nejak to nakoniec vyšlo aj prezidentovi a jeho poradcom a zákon vetoval. Teraz bude na rade opäť parlament. SNS ani Hlas veto prezidenta podporiť nechcú, Huliak sa im však vyhráža tým, že pôjde o porušenie koaličnej dohody a on ju potom s „jeho“ poslancami bude porušovať tiež. Lenže tí už toho toľko nahovorili, že kým neuvidím, neuverím. Veľké šance na veľkú koaličnú krízu nevidím.

Ďalšou pozitívnou správou bolo to, že Ústavný súd rozhodol, že časť novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je protiústavná. Aj keď to mnohí tak nevnímajú, išlo o veľa. Infožiadosti sú jedny z mála efektívnych nástrojov, ako sa môže dopátrať informácií každý vrátane médií. Mimochodom, aj tento zákon vetoval prezident, ale jeho veto parlament prelomil. Najproblematickejšie na novele bolo to, že mali povinné osoby možnosť spoplatnit poskytnutie informácií za „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“. Opakovane som o tom písala, tak sa nebudem opakovať, ale takýmto spôsobom mohli veľmi sťažiť, priam až znefunkčniť, inštitút infožiadosti. Nepodarilo sa a to je veľmi dobre.