Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

František Mikloško: Slovensko nevie žiť bez nepriateľa

.františek Mikloško .komentáre

Na začiatku 90. rokov, keď som bol predsedom slovenského parlamentu, sme sa stretávali s politikmi mnohých štátov. Zo susedných krajín najviac s maďarským prezidentom.

arpád Göncz mi raz povedal: „Ja som človek maďarského povstania v roku 1956, bol som odsúdený na doživotie, som spisovateľ známy vo svete. Lech  Walesa je zakladateľ a symbol legendárneho hnutia Solidarita, ktorá dala do pohybu pád komunizmu v Európe, je nositeľom Nobelovej ceny za mier. Ale západ si vybral Václava Havla a Československo, aby slúžilo ako vzorová krajina pre všetky postkomunistické krajiny, vrátane Maďarska a Poľska.“ Bol to odkaz prvej masarykovskej republiky ako krajiny, ktorá postavila svoje základy po prvej svetovej vojne na parlamentnej demokracii.

Ako sa na pozadí parlamentnej demokracie darilo národnému, náboženskému a občianskemu princípu na Slovensku? Po dvadsiatich rokoch prvej republiky vidíme rozkvet občianskeho prostredia. Na Slovensku vyrástla veľká generácia umelcov, vzdelancov i politikov. Imrich Kružliak zo slovenského exilu konštatoval, že za prvých desať rokov existencie prvej republiky sa na Slovensku zrodili osobnosti, o akých sa nám v minulosti mohlo len snívať. Toto konštatovanie použil v kontraste s prvými 20. rokmi Slovenskej republiky po roku 1993, kedy konštatoval vákuum na tomto poli. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite