keď som 19. októbra odchádzal z Chaty pod Rysmi za zvukov melódie z Medenej veže, bolo to pre mňa veľmi silné – ale nebol som smutný. Niektorí hovorili, že to bol môj posledný odchod, že sa končí jedna éra. Ja som však v tej chvíli nemal možnosť vyjadriť sa k tomu v médiách, ani verejne vysvetliť, čo sa v skutočnosti deje. Preto chcem teraz uviesť veci na pravú mieru. Nie, nebol to môj definitívny odchod. Ja síce odchádzam, ale len preto, aby som sa mohol vrátiť.

Vrátiť sa na miesto, kde som prežil väčšinu svojho života – kde som vyrástol ako nosič, chatár aj človek. Mojím prianím je odovzdať žezlo Kráľovstva Rysy človeku, ktorý sa tam dostane poctivou cestou – rokmi nosenia, práce a oddanosti chate.