ako sa to hovorí? Že čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič? To by mohol byť nový slogan slovenskej vlády vo vzťahu k eurofondom. Haciendy za vaše peniaze sú naše, dajte nám pokoj. Už ho vidím, ako sa krásne vyníma na bilbordoch. Minimálne na bilbordoch údajne politicky nezaujatého Úradu vlády SR. Môžu ním nahradiť tie so sloganom „Rešpektujem iný názor“. Toto bude nová komunikačná kampaň na ochranu nášho tradičného slovenského všetkého.

Srandy bokom. O vnútorných záležitostiach sme počuli intenzívne v minulosti ohľadom azylovej politiky a migrácie, ale k tomu sa mi už naozaj nechce vracať. V tomto volebnom období sa intenzívnejšie oháňanie sa vnútornými záležitosťami objavilo pri schvaľovaní novely trestného poriadku. To je tá, vďaka ktorej teraz starostovia a primátori bijú na poplach, pretože si nevedia poradiť s početnými krádežami v mestách a obciach, ktoré po novele nie sú trestné, a niektorí si namiesto toho, aby si išli do obchodu nakúpiť, idú do obchodu len tak zobrať, čo sa im zachce. Pretože nikto im nič nemôže. Keď sa táto novela schvaľovala a ozývala sa voči nej napríklad aj Európska komisia, tvrdil Robert Fico a spol., že je to suverénne rozhodnutie Slovenska a že sa Európska komisia nemá starať do našich vnútorných záležitostí.