v prvej časti som opísala, čo sa plánuje schváliť a prečo to podľa mňa môže byť problematické. V druhej časti som rozobrala protiargumenty docenta Bujňáka, ktorý tvrdí, že novela v tejto časti problematická nie je. Dnes vám predstavím štyri príklady zo zahraničia, keď Ústavný súd odmietol rešpektovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, aj s odkazom na národnú identitu, a ako to dopadlo. Pretože ak bude schválená novela ústavy, presne toto nám hrozí.

Prvý prípad je z Česka a označuje sa ako kauza tzv. česko-slovenských dôchodkov z roku 2012 (PL. ÚS 5/12). Po rozpade ČSFR platila dohoda, že dôchodok vypláca štát, kde sídlil zamestnávateľ v čase existencie federácie. Mnohí Česi pracovali pre slovenské podniky, a preto dostávali slovenský dôchodok, nižší než ten český. Český štát im preto dorovnával rozdiel, no len ak mali české občianstvo a trvalý pobyt v ČR. Súdny dvor EÚ rozhodol, že dorovnávanie dôchodku len českým občanom je diskriminačné voči ostatným občanom EÚ. Česká republika preto zastavila túto prax v roku 2011 novelou zákona. Ústavný súd ČR však v roku 2012 rozhodol v prospech občana Karla Holubca, ktorému bol dôchodok dorovnávaný. Ústavný súd tvrdil, že ide o špecifickú situáciu vzniknutú rozdelením federácie, ktorú právo EÚ nezohľadňuje dostatočne. Ústavný súd ČR sa tak postavil proti rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, čo je výnimočné. Vyhlásil, že jeho úlohou je chrániť ústavnosť v ČR, aj keď to znamená odklon od európskeho práva. Spor vyvolal diskusiu o hraniciach národnej identity (!) a právomocí európskych inštitúcií. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ označil totiž Ústavný súd ČR za „exces“, použil doktrínu ultra vires, o ktorej sme si hovorili minulý týždeň, teda že si vyhradzuje právo odmietnuť právo EÚ, ak je v rozpore s ústavou. Česko nedostalo za toto rozhodnutie sankciu, Súdny dvor EÚ nakoniec uznal, že toto bol špecifický historický kontext.

Ďalšie rozhodnutie je z Nemecka z roku 2020 a označuje sa ako rozhodnutie „Weiss“ alebo „PSPP“. ECB od roku 2015 nakupovala štátne dlhopisy členských štátov, aby zabránila deflácii a podporila rast. Nemecký Spolkový ústavný súd sa pýtal Súdneho dvora EÚ, či je tento program v súlade s právom EÚ. Súdny dvor EÚ odpovedal, že áno, no nemecký súd s tým nesúhlasil. Opäť tak nemecký ústavný súd rozhodol, že EÚ prekročila svoje právomoci – konala ultra vires. Nariadil nemeckej centrálnej banke, aby prestala kupovať dlhopisy, ak ECB neposkytne lepšie vysvetlenie. Nakoniec ECB poskytla lepšie vysvetlenie, nemecký súd ho akceptoval a spor skončil bez sankcií.

Oveľa zaujímavejšie rozhodnutie je z Poľska z roku 2021 a týka sa Lisabonskej zmluvy a reformy súdnictva. V roku 2021 poľský Ústavný tribunál rozhodol, že niektoré články Zmluvy o EÚ (napr. čl. 1 – užšia únia medzi národmi, 2 - základné hodnoty, demokracia a právny štát, 19 - právomoci Súdneho dvora) sú v rozpore s poľskou ústavou, čiže tá má prednosť. Týkalo sa to reformy súdnictva Práva a spravodlivosti, keď súdnictvo bolo spolitizované, už predtým ESĽP povedal, že niektorí sudcovia neboli zákonne vymenovaní. Výsledkom bola žaloba na Súdny dvor EÚ, pozastavenie eurofondov, pokuta milión denne (!), ktorá sa vyšplhala až na 320 mil. eur. Vo voľbách 2023 zvíťazila opozícia pod vedením Donalda Tuska, zaviazala sa rešpektovať prednosť práva EÚ, pokuty boli znížené na 500-tisíc denne, aj to až po prijatí čiastočných legislatívnych zmien, neskôr boli úplne pozastavené, ale Poľsko muselo tých 320 mil. eur skutočne uhradiť.

Posledná kauza je najčerstvejšia a týka sa Maďarska. Maďarsko prijalo v decembri 2024 zákon o ochrane národnej suverenity, zriadilo Úrad na ochranu národnej suverenity, zakázalo zahraničné financovanie politických strán a mimovládnych organizácií, ktorým sa aj naša vláda inšpirovala. Výsledkom bola žaloba Európskej komisie na Súdny dvor Európskej únie, pretože podľa nej ide o umlčiavanie opozície a občianskej spoločnosti, porušovanie slobody prejavu a združovania, práva na súkromie, práva na prezumpciu neviny. Ak bude Maďarsko pokračovať v aplikácii tohto zákona, môže prísť pozastavenie eurofondov, pozastavenie hlasovacích práv a pokuty. Okrem toho, a to je iný prípad, Maďarsko už dostalo pokutu vo výške 417 mil eur (!). Jej konečná výška môže dosiahnuť až 565 mil. eur a túto pokutu dostalo za nerešpektovanie rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý mu prikazoval upraviť postupy voči žiadateľom o azyl, čím porušilo európske právo.

Toto sú príklady toho, ako to dopadlo v iných štátoch, keď došlo k sporu ústavného súdu a Súdneho dvora Európskej únie. Práve klauzula „národnej identity“, ktorú chce naša vláda schváliť, tento priestor na nerešpektovanie vytvára. Prípadné spory môžu skončiť miliónovými pokutami a pozastavením eurofondov a hlasovacích práv.

Preto ak vám niekto bude tvrdiť, že pripravovaná novela a jej klauzula „národnej identity“ nie je problematická, že to fungovalo aj v iných štátoch, viete mu to vyvrátiť. Schválenie novely ústavy by určite bol problém, a veľký.