Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reforma školstva: Vieme si klásť veľké otázky?

.daniel Masarovič .komentáre

Minister školstva Tomáš Drucker ozvučil verejný priestor ohlásením „veľkého skoku“ vpred vo vzdelávaní. Tej časti Slovenska, ktorá práve v školstve vidí nádej na pozdvihnutie upadajúcej národnej vzdelanosti a kultúrnosti, a následne aj ekonomiky, hospodárstva a celej spoločnosti, vyvolal výrazné očakávania. Sú naozaj oprávnené? Zvučne ohlásený „veľký skok“ odpovede na niektoré otázky ponúka, ale o iných záhadne mlčí.

trend odchodu mladých ľudí zo Slovenska za kvalitnejším vzdelávaním v zahraničí silnie. Aj preto treba venovať školstvu zvýšenú pozornosť. Presvedčí Druckerova reforma mladých, aby ostali študovať na Slovensku? Zmení ich pohľad na domáce školy?

S ohlásením „veľkého skoku“ minister verejnosti predstavil kolekciu šiestich školských zákonov s viacerými novelizačnými úpravami, ktoré zasahujú všetky úrovne systému – materské, základné, stredné a vysoké školy. Svojím rozsahom ide nepochybne o jeden z najvýraznejších legislatívnych zásahov posledných rokov. Pozrime sa najskôr na dva hlavné reformné tromfy v materských a základných školách. 

reformný tromf v materských školách.

Najvýraznejšou zmenou v materských školách je povinnosť vzdelávania v nej od troch rokov veku dieťaťa. Ohlásenie povinného predprimárneho vzdelávania okamžite vyvolalo búrlivé reakcie, najmä v konzervatívnom spektre spoločnosti. Pochopiteľne. Následná korekcia povinnosti len pre tých, ktorí nemajú stredné vzdelanie, len potvrdila predpokladané dôvody zavádzania zmeny. Je to opatrenie primárne pre deti z rómskych komunít. Samotný zámer ministerstva je dozaista opodstatnený. Naozaj je opodstatnené vyrovnávať nerovnosť medzi deťmi z rôzneho prostredia, zvyšovať školskú úspešnosť detí z generačnej chudoby a posilňovať inkluzívny charakter vzdelávacieho systému. 

Nezodpovedané však zostávajú mnohé dôležité otázky: Akým spôsobom bude vzdelávací systém zohľadňovať špecifické potreby a kultúrne odlišnosti rómskych detí a ich rodín? Ako sa posilnia školské podporné tímy a poskytované podporné opatrenia? Akým iným spôsobom ako doteraz bude štát riešiť korene problémov rómskych komunít, z ktorých špecifické potreby detí vychádzajú? Aké nové podmienky štát vytvorí pre školské alebo mimoškolské verejné alebo občianske organizácie pre zabezpečovanie aktivít pre tieto deti v čase mimo vyučovania? Na základe akej štúdie alebo korektnej analýzy nie je človek bez stredoškolského vzdelania spôsobilý prevziať zodpovednosť za rozvoj svojho dieťaťa v predškolskom veku?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite