to, čo „víťazí“ sú paralelné monológy. V kurze sú kázania, spory, pravdy pravdúce, „kultúrne vojny“. Predsudky, neinformovanosť, manipulácia, záujmy... a osobnostné „prednastavenie“ dominuje.

Mysliaci človek často dospeje k otázkam bez odpovedí. Tu sa začína dialóg „ja – ja“. A neistota. Neistoty sa zbavujeme kolektívnou (náboženskou, politickou, kmeňovou...) vierou. V krízových situáciách je však neistota slabosť. Treba ísť nepriateľovi v ústrety. Pripravený. V boji nachádza dialóg opäť pôdu pod nohami. „Bacha, nepriateľ napravo, naľavo...“ Ide o dialóg limitovaný autoritou, teda subordináciou, alebo vierou. A potrebou prežiť. Kráčať aj v takýchto situáciách „proti“ je výsada jednotlivcov a nepočetných menšín. Možno je však práve toto sloboda. Sloboda ťažko vykúpená v  kultúrnych a skutočných vojnách. Odmenou je šanca na dôstojný život a dôstojnú smrť. Jedno aj druhé dáva životu zmysel.