čas mnoho aj v našej politike buď vyrieši, alebo aspoň zmierni emócie, a tak sa dnes k téme vrátim s o čosi väčším odstupom a viac právne než politicky. 

Nakoniec to dopadlo relatívne dobre – aspoň dočasne. Novela ústavy v parlamente neprešla. Nenašlo sa totiž 90 poslancov a poslankýň, ktorí by hlasovali za jej prijatie. Našlo sa však 90 poslancov a poslankýň, ktorí hlasovali za prijatie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré – musím povedať – sú z hľadiska ľudských práv v určitých momentoch ešte horšie než pôvodný návrh. Rozoberme si ich. 

V prvom rade sa zavádza zákaz dohôd o tzv. náhradnom (surogátnom) materstve. To znamená, že nemôžete uzavrieť žiadnu dohodu s nejakou ženou, ktorá by vám vynosila a porodila dieťa s úmyslom, že vy si toto dieťa adoptujete alebo sa inak stanete jeho rodičmi. Niečo, ako keď Phoebe z Priateľov vynosila a porodila trojčatá svojmu bratovi Frankovi. Niekedy sa tak nedeje len altruisticky, ale aj za odplatu. Stará rímska zásada platná v našom právnom poriadku, konkrétne v Zákone o rodine, hovorí, že matka je vždy istá (mater semper certa est) a akékoľvek dohody tomu odporujúce sú neplatné. Ergo do ústavy sa má premietnuť niečo, čo už teraz je súčasťou slovenského právneho poriadku. Prečo? Aby to v budúcnosti nemohol nikto zmeniť „obyčajným“ zákonom, ale ak, tak len zmenou ústavy. Hovorí sa tomu zabetónovanie. Otázka náhradného materstva ako taká nie je rozhodne jednoduchá.