v dejinách sa striedajú stabilné obdobia a tektonické vlny, keď sa zrazu zmenia geopolitické pomery. Bez toho, že by sme si to pýtali, zažívame teraz takýto zlom. Svet je rozhádaný a vývoj je čoraz nepredvídateľnejší. Situácia sa čoraz viac podobá na stav v roku 1938. Dnes sme múdrejší o skúsenosť, čo nasledovalo, máme medzinárodné formáty a inštitúcie a zmenila sa aj spoločnosť.

Napriek tomu máme oprávnené obavy o ďalší vývoj a neistota stúpa. Padajú mnohé tabu a nanovo sa formátujú medzinárodné vzťahy. Naposledy sa takáto veľká zmena diala po roku 1989. Zažili sme eufóriu. Padal komunizmus, apartheid aj bloky studenej vojny.

FOTO JAKUB PORZYCKI/NURPHOTO/GETTY IMAGES25. jún 2025 Haag, Holandsko: Donald Trump na samite NATO.

Zostala len Severoatlantická aliancia, hoci zásadne zmenila charakter a zameranie. NATO však zostalo garantom bezpečnosti euroatlantického priestoru. Členské krajiny si vyberali mierové dividendy, znižovali obranné rozpočty. Viacerí bývali rivali, až na Rusko, sa ocitli pri stole ako partneri. Udržanie stability a budovanie dôvery boli dôvodom na zachovanie NATO.

aliancia v novom svete

Divoký rozpad Juhoslávie, ale aj chaos na východ od nás ukázali, že treba dať čerstvo slobodným krajinám možnosť nájsť bezpečné útočisko. NATO sa rozširovalo a zároveň redukovalo výdavky na obranu. Nikto nenútil žiadnu krajinu na vstup. Naopak, krehké demokracie sa usilovali vojsť do tejto zóny pokoja – to je aj príbeh Slovenska.

Napriek súčasnej propagande Ruska, NATO voči nemu nemalo žiadne nepriateľské úmysly. Neurobilo žiadny krok, ktorý by to naznačoval. Naopak, pozvalo Rusko ako partnera k spoločnému stolu, zriadilo Radu NATO – Rusko. NATO dokonca cvičilo ruské jednotky pre spoločné mierové misie. Pamätám si, ako sme z veliteľstva v Heidelbergu spolupracovali s 15. brigádou v Samare. NATO sa geograficky rozširovalo, ale vojenské kapacity a infraštruktúra sa redukovali. Aj Slovensko v súvislosti so vstupom do NATO redukovalo až 90 % svojich bojových kapacít.

Do roku 2014 sa NATO sústreďovalo na stabilitu vo svete. Kľúčové vojenské aktivity sa zameriavali na expedičné stabilizačné operácie. Hlavnou náplňou bol krízový manažment a budovanie partnerstiev, ktoré mali zabrániť vzniku veľkého vojnového konfliktu.

Bohužiaľ, na východ od nás sa začala presadzovať úplne iná koncepcia. Do čela ruského štátu, ktorý zažil najdivokejšiu privatizáciu v dejinách ľudstva, sa dostali revizionisti. Prezident Putin už v roku 2007 v Mníchove odhalil, že mu ide o totálnu revíziu vývoja po roku 1989 a chce nadviazať na imperialistickú tradíciu cárskeho a sovietskeho Ruska. Málokto ho pozorne počúval.