štátne sviatky zväčša slúžia na posväcovanie štátnej moci. Tá súčasná moc November 89 nepotrebuje. Alebo si vie niekto predstaviť, ako jej predstavitelia stoja na tribúnach, prihovárajú sa z médií, „oslavujú“? Je tragikomické si predstaviť, ako Fico, Danko, Eštók, Taraba, Šimkovičová, Huliak... podávajú ruku Petrovi Zajacovi, Jurajovi Flamíkovi, Petrovi Tatárovi, Martinovi Bútorovi, Borisovi Kršnákovi, Petrovi Neuwirthovi, Danielovi Líškovi..., alebo nebodaj mne?

Absurdná je predstava ako postávajú dnešní papaláši v ten deň nad hrobom Marcela Strýka či Jána Langoša, pripomenú si Václava Havla, Československo, Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu.

Sám som zvedavý, ako sa zhostia tejto prekérnej situácie v roku 2025. 17.11.2024 zvolali Snem SMERu na bratislavský hrad. Považoval som to za patričné.

Sledovať aktuálne dianie v slovenskej spoločnosti je aj v roku 2025 občas i radostné. Myslím, napríklad, na postupné sieťovanie ľudí z kultúry, neziskoviek... Myslím na protestné zhromaždenia aktívnych občanov vo veci kultúry, myslím na hnutie Nie v našom meste a podobne. Myslím na spontánnu podporu Ukrajine, na spontánnu podporu Nadácie Milana Šimečku, na masívnu akciu, ktorú Michal Kaščák nazval Slovenské srdce, na Festival Pohoda a podobné.