pozerala som priamy prenos zo zasadnutia WHO v Ženeve o pandemickej zmluve a bola som z toho zmätená. Vystúpil delegát za Slovensko, ktorý nemal byť delegátom za Slovensko, lenže ten, ktorý ním mal byť, teda profesor Jozef Šuvada, sa na poslednú chvíľu dozvedel, že delegátom nebude. Napokon ním bol diplomat Dušan Matulay, veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenska pri Úrade OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve. 

Som si pomerne istá, že napriek profesionalite oboch pánov sa tam ani jednému nijak zvlášť nechcelo ísť. Vystúpil Dušan Matulay, aby splnil pokyn vlády, a to vyvolať hlasovanie o pandemickej zmluve a nepodporiť ju. Ako totiž náš drahý pán premiér Robert Fico povedal, „je to zlá a nebezpečná dohoda a Smer ju nikdy nepodporí“. Hlasovalo sa. Predsedajúca sa pýta, kto je proti pandemickej zmluve, kamera namierená na slovenského delegáta a on nič. Tíško sedí, ruku nedvíha, zrak klopí. Nakoniec sa zdržal spoločne so zástupcami 10 ďalších krajín, 124 krajín bolo za, zatlieskal im aj náš delegát, a tak bola pandemická zmluva schválená. Bola by schválená, aj keby za ňu hlasovalo len 83 krajín, pretože toľko tvorí dvojtretinovú väčšinu z prítomných.