popíšem to, čo ma štve. Síce tým prispejem k tomu, čo ma štve, ale inak to nejde. Je to to, ako si stále necháme diktovať témy od Fica a spol. Potom neriešime nič iné, len presne to, čo nám podhodia. Samozrejme, že sa nedá ignorovať ho, keďže je premiérom tejto krajiny, ale dostáva aj od nás oveľa viac pozornosti, než si zaslúži – a čo je horšie, tej pozornosti dostáva najviac v tých najmenej podstatných veciach. Tiež niekedy naletím, robí to dobre. 

A tak sme všetci riešili, že chce zrušiť nedeľné politické diskusie a ak sa mu to nepodarí, že si bude v nedeľu ráno robiť sám tlačovky. Riešili sme aj jeho fotku v Dunaji. To, že riešime jeho zdravotný stav sa mi zdá legitímne, ľudia majú právo vedieť, v akom zdravotnom stave je premiér krajiny, a nie je to len jeho súkromná záležitosť. Avšak od Roberta Fica by sme sa nikdy nedočkali priznania, že mu ubúda síl a nie je na tom zdravotne dobre. Tak už to s „wannabe“ diktátormi býva, že nemôžu pripustiť slabosť. Opustí sa len v súvislosti s atentátom, od ktorého čochvíľa uplynie rok.