v prvom rade nebudem písať o človeku, ktorý je, dovolím si tvrdiť, z veľkej časti zodpovedný za to, že demokraticky zmýšľajúci volič stratil za tri a pol roka nádej, že tu môže vládnuť demokratické zoskupenie strán. Nebudem písať o niekom, kto do politiky dotiahol Romanu Tabák, Györgyho Gyimesiho a ďalšie „osobnosti“. Nebudem písať o človeku, ktorý urobil z politiky cirkus – aj to treťotriedny. A hlavne nebudem písať o niekom, kto je závislý od pozornosti, a nedám mu tak presne to, po čom tak chorobne zúfalo túži. Ak by som vám mohla skromne niečo odporučiť, tak by to bolo to, aby ste urobili to isté.

V tejto súvislosti nebudem písať ani o politickej nekultúre, ku ktorej sme sa postupne dopracovali. Jednak som už o tom niekoľkokrát písala a jednak je to také úbohé, že si to už ani nezaslúži komentár.