Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Legendárna tatranská lanovka

.denisa Gdovinová .klub .historické pamiatky

Ubehlo už osemdesiat rokov, odkedy sa prvá kabínka zavesená na lane vypravila na polhodinovú cestu na vrchol Lomnického štítu. Dnes pozostatky prvej československej lanovky v Tatranskej Lomnici chátrajú. Čo s nimi bude?

Legendárna tatranská lanovka RICHARD SEMÍK/PROFIMEDIA Predposledná stanica lanovej dráhy na Lomnický štít sa volá Skalnaté pleso, na fotke z roku 2010. Ako jediná má vysokú vežu, ktorá slúžila na napínanie lán.

mestské erby typických tatranských obcí ako Štrbské Pleso či Starý Smokovec nie sú ničím špeciálne. Zobrazujú klasické motívy – tatranský vrchol, zlatý meč alebo banícke náradie. Až na Tatranskú Lomnicu. Tá si svoj erb o čosi viac personalizovala. Je na ňom malá kabínka vzhliadajúca k ozrutnému Lomnickému štítu, s ktorým je prepojená lanom. Ktovie, či mladším Lomničanom lanovka v erbe niečo hovorí. Pre tých starších je však stále legendou.

Dnes už nikoho nenadchne, keď sa kdesi v Tatrách postaví nová lanovka, je to predsa už tradičná súčasť každého lyžiarskeho strediska. No v roku 1937 bola lanovka v Tatranskej Lomnici úplne prvou visutou lanovkou v Československu. A nielen to, mala v tom čase aj európske prvenstvo v spojení dvoch parametrov: najdlhšej lanovej dráhy a najväčšieho výškového rozdielu. Až v polovici päťdesiatych rokov ju prekonala francúzska lanovka Chamonix – Auquille du Midi. Koho by nevzrušili jej technické prvenstvá, toho možno zaujme jej estetická pýcha. Stanice lanovej dráhy navrhol jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Samuel Jurkovič. No čím viac času plynulo od jej prvenstiev, tým väčšmi ju predbiehala nová technika aj estetika. Lanovka už od konca deväťdesiatych rokov nepremáva a budovy staníc chátrajú. 

podpera č. 10

Architekt Tomáš Bujna, ktorý minulý rok získal významnú Cenu Arch, je rodený Lomničan. A aj keď bola lanovka postavená ešte dávno pred jeho narodením, pamätá si ju ako každý malý chlapec, ktorého fascinujú veľké stroje a zložitá technika. No až neskôr sa na vysokej škole dozvedel o význame samotnej architektúry stavby, keď spoznal dielo Dušana Jurkoviča. Bol, prirodzene, hrdý, že jedna z jeho stavieb stojí práve v Lomnici. Keď prestala lanovka koncom deväťdesiatych rokov premávať, mrzelo ho to. „Chápal som, že stará technická časť sa už zrejme nedá opraviť. Ale hovoril som si, aspoň je dobré, že ju nedemontujú. No a potom ju začali demontovať,“ spomína si Bujna. Keď začali postupne odstraňovať stĺpy, ktoré podopierali lanovku, Bujna prestával dúfať, že lanovka bude niekedy znova premávať. 

Z desiatich stĺpov lanovej dráhy zostal už iba jeden. Ten úplne prvý, ktorý stojí pri začiatočnej stanici lanovky, ktorú každý volá Údolná stanica.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite