Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reč a sex

.michal Patarák .klub .duša

Reč neslúži len na vyjasňovanie, ale aj zahmlievanie, to si určite uvedomujeme všetci. A tak, ako môžu slová odhaľovať sexualitu, tak ju môžu aj skrývať. Poznáme to z literatúry, filmov a praktizujeme to aj v bežnom živote.

Reč a sex IMAGE SOURCE/PROFIMEDIA Erotickú scénu netreba vo filme vždy prvoplánovo zobraziť, aby bola vzrušujúca. V reálnom živote je však niekedy lepšie o intímnych aktivitách priamo a bez okolkov hovoriť.

v prvom rade však treba povedať, že nemáme dostatočne presný jazyk na to, aby sme o sexe komunikovali, pretože je zahádzaný stovkami metafor, ktorými sa síce označuje to, čo chceme povedať, ale takým spôsobom, aby to bolo všetko zároveň aj tak trochu skryté. Preto ani poriadne nevieme, ako máme v našom jazyku pomenovať penis alebo vagínu. Máme síce v talóne množstvo pojmov, zdá sa nám však, že skôr zapĺňajú akýsi vejár medzi vulgarizmami a komickými slovkami, než že by označovali precízne to, čo chceme pomenovať. Termíny sú totiž buď priveľmi odborné a lekárske, ako penis, vagína či vulva, technické, ako pohlavný úd, pošva, alebo príliš vulgárne a expresívne. Tak už to s výrazne emocionálne obsadenými obsahmi proste býva. Označujeme ich nepriamo a vybavujeme ich tisíckami odkazov na iné sféry nášho sveta a života. 

zakrývanie sexuality

Vo Flaubertovej pani Bovaryovej je pasáž, kde sa stretáva so svojím milencom v koči. Pohonič dostáva pokyn, nech krúži po meste, kým oni si vzadu zatiahnu záclonku. Autor románu neprenáša fókus na zadnú časť koča, na to, čo čitateľa najviac zaujíma a na čo si naostrí všetky svoje zmysly. Naopak, blúdi bezcieľne po detailoch cesty, po ktorej jazdia, a dychtivého čitateľa mučí a trápi poznámkami o okolitej architektúre mesta. Len akoby mimochodom sa dozvedá o krátkom okamihu, v ktorom bolo možné zazrieť ruku za záclonkou. Náš jazyk má fantastickú schopnosť poukázať na erotickú scénu tak, že sa jej ani nedotkne, respektíve, že sa vznáša veľmi tesne okolo nej, akoby azda ani nejestvovala, akoby bola ničím, a predsa je jej centrom. Veď inak by sa koč s madam Bovaryovou ani nedal do pohybu. 

„Máme síce v talóne množstvo pojmov, zdá sa však, že skôr zapĺňajú akýsi vejár medzi vulgarizmami a komickými slovkami.“

Zakrývať môžeme aj použitím ničoho. Matka sa spýta dieťaťa: „Čo si robil?“ odpoveď s veľavýznamným, a pritom hraným nezáujmom znie: „Nič“. Takýto rozhovor môže mať aj iné podoby, napríklad: „Kde si bol?“ „Nikde!“ „A s kým si bol?“ „S nikým.“ Syn alebo dcéra si myslia, že do slova nič vmestia celú tú drámu, ktorú zažili s kamarátmi, nedovolenú formu zábavy, nejaký ten alkohol alebo ľúbostné hry. Samozrejme, môže ísť aj o pubertiacku neochotu komunikovať. Slovko nič však napriek tomu pod svoj čierny klobúk ponúka úkryt širokej škále neschváleného obsahu. Podobné náhradné kúzelné slovíčko poskytuje nuda. „Ááále, ani sa nepýtaj. Bola tam strašná nuda.“ Akoby malo toto slovo odzbrojiť ďalší nápor zvedavosti. Málokedy to však funguje. Aj rodičia totiž kedysi boli mladí. 

Množstvo prejavov slúži jednoducho na odvedenie pozornosti od hlavného deja. Sú gestá, ktoré označujú nejaký konkrétny obsah, a sú zas tie, ktoré odvádzajú pozornosť, zahladzujú niečo nepatričné a majú funkciu krycích manévrov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite