takáto spolupráca s komunistami je ako podkopanie dogmy. Najviac nás pritom také narušenie bolí, ak ide o ruptúru morálnej dogmy. Bolo by to znesvätenie, bola by to destabilizácia základov, teda toho, v čo veríme ako v základy stredoeurópskej postkomunistickej histórie, vo veľké písmená nášho príbehu boja za slobodu. Možno len preháňam, dejinne by sa totiž týmto zistením nezmenilo pranič. Ale uprostred nášho popraskaného srdca by sme zrejme cítili o trhlinu naviac.
zástupná mravnosť
Aj keby sme všetci boli hajzli, ktorí myslia iba na seba, na nasýtenie brucha a rozpínanie svojho ja, aj keby takmer každý, koho poznáme, bol podobný hajzeľ ako my a mravne zlyhával s istou pravidelnosťou, potrebujeme mať pocit, že aspoň niekto si vie zachovať čistý štít. Jeho čistota nie je dôležitá pre neho samého, ale pre celú spoločnosť vôkol neho. Je to zástupná čistota, v ktorej sa z času na čas vykúpe naše pošpinené svedomie, nevinnosť, v ktorej si môžeme vyhojiť svoje popukané egá. Prosto, potrebujeme mať pri sebe nejakého Srholca, vďaka ktorému je svet ihneď krajší. Napriek životu plnému problémov, intríg a poloprávd sme tak schopní zase veriť v to, že pravda a láska naozaj existujú, a že existujú nezávisle od nás biednych, zamotaných v prázdnom smiechu alebo spleti daňových únikov, falše a nevery. Dobro tak jednoducho jestvuje bez ohľadu na zlo medzi nami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.