ak by sa kvalita umeleckého diela merala veľkosťou intelektu, erudície či nadhľadu jeho autora, respektíve počtom náboženských, filozofických, historických alebo umeleckých odkazov, ktoré v ňom autor využíva, potom by divadelná hra Mercedes Benz akiste siahala na najvyššie priečky pomyselného rebríčka. Každé umenie má však aj druhý pól: emóciu.
Ambiciózna hra maďarského spisovateľa Pétra Esterházyho (1950 – 2016), ktorý pochádzal z prastarého aristokratického rodu, vychádza z jeho najznámejšieho románu Harmonia Caelestis (2000), historickej ságy postavenej na skutočných aj vymyslených príbehoch jeho predkov. Autor sa v nich zamýšľa nad stredoeurópskymi dejinami, rieši zmysel aristokracie, ako aj svoj vzťah k šľachtickému rodokmeňu, k svojim predkom, najmä k otcovi, o ktorom sa až po vydaní románu dozvedel, že bol agentom maďarských tajných služieb.
menej by bolo viac
Nie je to prvýkrát, čo národné divadlo siahlo po texte, ktorý nemá štandardnú dramatickú štruktúru, pričom v sebe nesie prvky prózy, filozofickej básne, dokumentu či divadla na divadle. A nie je to ani prvýkrát, čo sa režisér Roman Polák pustil do textu, ktorý kladie na diváka – nielen vďaka svojej dĺžke, ale najmä vďaka štruktúre a myšlienkovej náročnosti – veľmi vysoké požiadavky. Posledným príkladom môže byť štvorhodinová Arkádia (Tom Stoppard), ktorej ústrednú líniu tvorili vedecké poznatky a výskum.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.