Je to úžasný pocit, len tak si jazdiť Bratislavou a okolím a vidieť ľudí poskakovať. Pretože okrem toho, že sa chytíte za gombík, keď vidíte kominára, musíte ešte aj trikrát poskočiť (aj keď niektoré zdroje tvrdia, že dupnúť) pre šťastie, keď vidíte zelený trabant.

Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

O prípade Cervanová sme v tomto časopise písali viacerí a z rôznych uhlov pohľadu. Všetci sme sa zhodli na tom, že odsúdení Nitrania neboli páchateľmi, ale obeťami zločinu. Dnes prinášame svedectvo priamych svedkov tohto zločinu.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Milý Emil, v podstate nič nové. Furt čítam noviny, lebo von sa mi chodiť nechce. Človek sa pobaví. Napríklad včera v jednom denníku písali, že nejaký poslanec robí všetko preto, aby bol denne v novinách. Písali o tom kriticky, ako že sa to nepatrí a že vlastne ten poslanec nerobí nič, iba to.

Drevorubači si navzájom poťažkávajú sekery a skúšajú ostrie, vodiči sa na križovatke hecujú túrovaním svojich motorov a právnici zas nenápadne pokukávajú po hodinkách kolegu. Čím sa však môže pred druhým blysnúť vášnivý kuchár?

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.