Keď ho pred 70 rokmi Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš zabili, bol už symbolom nacistickej ukrutnosti. Skvelá biografia historika Roberta Gerwartha odhaľuje nové fakty zo života Reinharda Heydricha. Príbeh netypického nacistu, ktorého stvorili jeden kariérny zvrat a jedna žena.

Začiatkom júna 2012 boli v Británii oslavy 60. výročia vlády britskej kráľovnej Alžbety II. Námestie pred kráľovským palácom a priľahlé ulice boli natrieskané rozjarenými ľuďmi. Vzdávali hold symbolu svojej vlasti. Hlavou mi nevdojak prebleskli tváre a mená prezidentov oboch samostatných Slovenských republík: Jozef Tiso, Rudolf Schuster (prechodne Vladimír Mečiar), Michal Kováč, Ivan Gašparovič.

Ak Nicolas Sarkozy v druhom kole francúzskych prezidentských volieb prehrá, tak víťazný socialista François Hollande chystá veľký obrat. Už teraz desí Európu zámerom obmedziť škrty a spochybniť fiškálnu zmluvu. Kam smeruje galský kohút?

Všetky ženy v mojej rodine sa volajú Mária. Aj ja dokonca. Moje druhé meno je Mária, čo spolu s prvým vytvára zvláštne dizonantný mix modernity a tradície. Nosím v mene svoje extravagantné ypsilon, tak protirečivé väčšine bežných ženských mien.

Je stále zřejmější, že nestane-li se něco, co by výrazně změnilo současné preference, o post prezidenta se v druhém kole prezidentské volby utkají právě Fischer a Zeman.

Skrýva sa pred nami dobre ukrytá vo valci zo zelených listov, spod ktorých trčia akési zelenooranžové vlasy. Keď ju odbalíme, držíme v ruke šúľok plný krásnych žltých semien, ktoré citlivým ľuďom môžu pripomínať vytrhnutý ľudský zub.

Pamätám sa na 70. a 80. roky, keď za železnú oponu doputovali prvé správy Rímskeho klubu, bestsellery z blízkej budúcnosti Alvina Tofflera (najmä Tretia vlna), Johna Naisbitta (Megatrendy) a podobne. A s nimi informácie o tom, že existujú problémy s globálnym dosahom, ktoré volajú po globálnych riešeniach. A keďže tento spôsob premýšľania predpokladal čosi ako „cezhraničnú“ komunikáciu, začínali sme sa tešiť na časy, keď rozvojové riziká explodujú natoľko, že zbúrajú múry, za ktorými sme žili.

Keď sa povie Banát, tak si dnes pod tým málokto v strednej Európe dokáže niečo predstaviť. Banát má ešte hmlistejšie obrysy ako sama stredná Európa. Pred tromi stovkami rokov, keď sa podarilo rakúskym vojskám Banát oslobodiť, ako sa tu hovorí „od osmanskej okupácie" bolo to vyľudnené, pusté územie.

Kedysi učupená v záhrade alebo pri studni čakala na svoju úlohu v nedeľnej bublanine. Dnes sa už pokojne pretŕča na pultoch supermarketov, raz v oddelení zelenina, inokedy medzi ovocím. Práve sa začína sezóna rebarbory. „Ideme jesť lopúchy!“, kričali sme ostošesť a volali na rodičov. Keď k nám vyplašení dobehli – lebo vedeli, čoho sme schopní – našli nás v hlúčiku pri plote krútiť hlavami a rozhadzovať bezradne rukami.

Vetu: „Falšovanie sa trestá“ poznáme naspamäť. Chápeme, že falšovanie je krádežou. Spája sa nám s peniazmi, obrazmi, vstupenkami, ale rovnako platí aj pre seminárne, bakalárske, diplomové a doktorské práce. Lebo plagiátorstvo nie je ničím iným ako falšovaním. Vydávaním cudzieho diela za vlastné. Napriek tomu je veľkým biznisom. Diplomovku na kľúč kúpite v akcii za tisícovku. Len sa nesmie volať diplomovka, ale podklad.