Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Keby európski lídri rešpektovali európske zmluvné právo, museli by Lisabonskú zmluvu, ktorú odmietli Íri, pochovať. Namiesto karu však európske mocnosti opäť pripravujú kulisy na záchrannú akciu „ako pokračovať na ceste k superštátu". Aká budúcnosť čaká Európu?

Keby zadaním bolo postaviť kulisy pre veľký škandál Jána Počiatka, nič príznačnejšieho ako Monako, jachta, „párty“ a Formula 1 by sa nedalo vymyslieť. Z obrazu bohéma v kresle ministra, ktorý si namydlil schody, chýba už len kasíno, to však supluje kurzová hra, na ktorej zbohatli jeho hostitelia.

Skupina The Swan Bride existuje krátko, ale stihla už dosť. Ich debut Monsters In Your Drawers patril k najvýraznejším nahrávkam minulého roka a v lete hrajú na veľkých slovenských festivaloch. O labutej neveste a upíroch hovorí basgitarista a textár Fuxo.

Ak by dnes na Slovensko zavítal dospelý ET, tak prvé, čo by voľným okom mimozemšťana rozoznal po prílete z obežnej dráhy, by bol kamenný obraz cválajúceho koňa pod Spišským hradom. Jeho autorom je Austrálčan Andrew Rogers, ktorý už desať rokov pokračuje v najväčšom novodobom sochárskom projekte na svete.

Svoju ódu na život tvorí Andrew Rogers z „mŕtvej“ matérie. Na rozdiel od klasických sochárov kameň neotesáva tak, aby z neho po tisícoch fortieľnych úderov dlátom vydoloval požadovanú formu. Jeho postup je presne opačný.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

Pred pár dňami sa odohral v parlamente zaujímavý úkaz. Poslanci vládnej koalície nezdvihli ruku za novelu zákona, ktorá by pomohla tomu, aby deti neboli v detských domovoch dlhšie, než je nutné. Za touto pointou je zaujímavý príbeh.

Koncom apríla 1948, len dva mesiace po uchopení moci komunistami, sa v Bratislave skončil prvý z množstva politických procesov. Šestnásti obžalovaní, ktorí sa mali zúčastniť „politického sprisahania“, dostali spolu 99 rokov. Ako sa neskôr ukázalo, patrili k tým šťastnejším.