Keby zadaním bolo postaviť kulisy pre veľký škandál Jána Počiatka, nič príznačnejšieho ako Monako, jachta, „párty“ a Formula 1 by sa nedalo vymyslieť. Z obrazu bohéma v kresle ministra, ktorý si namydlil schody, chýba už len kasíno, to však supluje kurzová hra, na ktorej zbohatli jeho hostitelia.
To, či Počiatek je dôverníkom J&T, alebo len obeťou vlastnej hlúposti a bohorovnosti dieťaťa šťasteny, je jedno. Aj keď si musíme dať pozor na optiku Roberta Fica, pre ktorého je „boj s finančnými skupinami“ vládna priorita, večierkom tohto typu by sa minister financií mal z princípu vyhýbať veľkým oblúkom. Finančné skupiny vôbec nie sú od diabla, v trhových ekonomikách majú dokonca nezastupiteľnú funkciu (na čom nič nemení zlá povesť tých slovenských), avšak práve takéto uzavreté „párty“ sú už za čiarou transparentných a slušných vzťahov, ktorú by mali politici rešpektovať. A desaťkrát viac minister financií, ktorý z podstaty svojej pôsobnosti naráža na ich záujmy.
Či bol Počiatek ozaj kanálom, cez ktorý unikli informácie o posune parity, sa zrejme nedozvieme. Už len preto, lebo NBS, ktorá vedie „vyšetrovanie“, je sama v okruhu podozrivých. Je pravda, že posilnenie stredného kurzu (v prípade Slovenska už druhé) sa všeobecne očakávalo, a keby niekto špekuloval vo väčších objemoch aj bez úniku informácie, vôbec by to neprekvapilo. I preto sa 28. mája sprvoti mohlo zdať, že zmena parity vlastne len reagovala na celodenný vývoj na trhu, aby koruna náhodou neprerazila spodnú hranicu pásma tzv. „floatingu“.
Až spätným pohľadom (keď vieme, že ryžovali dve konkrétne skupiny) sa zdá pravdepodobnejšie, že išlo skôr o „insider trading“, teda získanie výhody (profitu) z exkluzívnych informácií. Monako a jachta sú potom už len zaujímavé detaily o vzťahoch a väzbách ministra financií. Avšak treba uznať, že na to, aby prezradil (predal?) dôvernú informáciu priateľom (klientom), na Formulu 1 ísť nemusel. To sa dalo stihnúť aj inak.
Na vyššiu úroveň však dostáva kauzu skutočnosť, že jediný, o kom existuje svedectvo, že predčasne táral o „nadštandardne vyjednanej parite“, nie je Počiatek, ale – Robert Fico. A nie je to svedectvo hocijaké, ale českého premiéra. Topolánkovo dementi ex post, keď úplne zmenil svoj výrok, treba vnímať jedine tak, že nič iného by nemohol, ani keby mu Fico oznámil novú paritu presne na tri desatinné miesta. Tvrdiť, že kanálom úniku je paradoxne slovenský premiér a spojkou na J&T kolega Topolánek (ktorý nepohrdol ich tryskáčom na ceste na dovolenku...) je predčasné, avšak nesporné je, že ide o Ficovo obrovské faux pas. Je pritom jasné, že politické rozhodnutie o silnom posune parity sa nemohlo zrodiť na akejsi telekonferencii námestníkov ministrov financií podvečer 28. mája, čím sa bránil Počiatek, ale podstatne skôr. A informovaní mohli byť iba najvyšší lídri. Kruh je naozaj uzučký.
Či už Fico teatrálne ponúknutú demisiu ministra financií prijme, alebo sa obrní jeho zásluhami na zavedení eura a zostane pri „žltej karte“, Monako dokonale zmazalo peľ z Počiatkovej chlapčenskej tváre. Ako minimum už vieme, že finančným skupinám sa nijako nevyhýba.
To, či Počiatek je dôverníkom J&T, alebo len obeťou vlastnej hlúposti a bohorovnosti dieťaťa šťasteny, je jedno. Aj keď si musíme dať pozor na optiku Roberta Fica, pre ktorého je „boj s finančnými skupinami“ vládna priorita, večierkom tohto typu by sa minister financií mal z princípu vyhýbať veľkým oblúkom. Finančné skupiny vôbec nie sú od diabla, v trhových ekonomikách majú dokonca nezastupiteľnú funkciu (na čom nič nemení zlá povesť tých slovenských), avšak práve takéto uzavreté „párty“ sú už za čiarou transparentných a slušných vzťahov, ktorú by mali politici rešpektovať. A desaťkrát viac minister financií, ktorý z podstaty svojej pôsobnosti naráža na ich záujmy.
Či bol Počiatek ozaj kanálom, cez ktorý unikli informácie o posune parity, sa zrejme nedozvieme. Už len preto, lebo NBS, ktorá vedie „vyšetrovanie“, je sama v okruhu podozrivých. Je pravda, že posilnenie stredného kurzu (v prípade Slovenska už druhé) sa všeobecne očakávalo, a keby niekto špekuloval vo väčších objemoch aj bez úniku informácie, vôbec by to neprekvapilo. I preto sa 28. mája sprvoti mohlo zdať, že zmena parity vlastne len reagovala na celodenný vývoj na trhu, aby koruna náhodou neprerazila spodnú hranicu pásma tzv. „floatingu“.
Až spätným pohľadom (keď vieme, že ryžovali dve konkrétne skupiny) sa zdá pravdepodobnejšie, že išlo skôr o „insider trading“, teda získanie výhody (profitu) z exkluzívnych informácií. Monako a jachta sú potom už len zaujímavé detaily o vzťahoch a väzbách ministra financií. Avšak treba uznať, že na to, aby prezradil (predal?) dôvernú informáciu priateľom (klientom), na Formulu 1 ísť nemusel. To sa dalo stihnúť aj inak.
Na vyššiu úroveň však dostáva kauzu skutočnosť, že jediný, o kom existuje svedectvo, že predčasne táral o „nadštandardne vyjednanej parite“, nie je Počiatek, ale – Robert Fico. A nie je to svedectvo hocijaké, ale českého premiéra. Topolánkovo dementi ex post, keď úplne zmenil svoj výrok, treba vnímať jedine tak, že nič iného by nemohol, ani keby mu Fico oznámil novú paritu presne na tri desatinné miesta. Tvrdiť, že kanálom úniku je paradoxne slovenský premiér a spojkou na J&T kolega Topolánek (ktorý nepohrdol ich tryskáčom na ceste na dovolenku...) je predčasné, avšak nesporné je, že ide o Ficovo obrovské faux pas. Je pritom jasné, že politické rozhodnutie o silnom posune parity sa nemohlo zrodiť na akejsi telekonferencii námestníkov ministrov financií podvečer 28. mája, čím sa bránil Počiatek, ale podstatne skôr. A informovaní mohli byť iba najvyšší lídri. Kruh je naozaj uzučký.
Či už Fico teatrálne ponúknutú demisiu ministra financií prijme, alebo sa obrní jeho zásluhami na zavedení eura a zostane pri „žltej karte“, Monako dokonale zmazalo peľ z Počiatkovej chlapčenskej tváre. Ako minimum už vieme, že finančným skupinám sa nijako nevyhýba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.