Bolo krásne letné predpoludnie. Vzal som si do svojho prímestského vlaku bicykel, nie preto, aby som potom v Prahe športoval, ale preto, že minimálne po Starom a Novom meste a Malej Strane je to spoľahlivo najrýchlejší spôsob dopravy po českom hlavnom meste. Dokonca rýchlejší ako metro. Z Masarykovho nádražia, kde môj „panťák" končil, navyše vedie cesta najkrajšími časťami Prahy, takže je aj čím sa kochať. Len sa musíte vyhnúť tým obrovským chuchvalcom turistov, ktorých tu máme, našťastie, požehnane.

Bežná politická správa je ako podenka. Prežije minútu, deň. Mediálna vôľa nášho prezidenta, zúčastniť sa na jaltskom summite, žila dokonca celý týždeň. Minister zahraničných vecí ho pochválil, že je pripravený pricestovať na Ukrajinu, ale za predpokladu, že sa zmení legislatíva, ktorá viedla k tomu, že Julia Tymošenková je vo väzení, a že sa jej umožní vycestovať do Nemecka.

Železničná stanička bokom od dediny. Rozpálené koľajnice, vyprahnuté pole, na dohľad cesta, po ktorej svištia kolesá áut. Z moderného žltého vlaku vystúpi zopár žien a unaveným krokom sa vyberú v poludňajšom úpeku na trojkilometrovú cestu do dediny.

Veľká zelená lopta, niekedy žíhaná svetlejšími pásmi. Váhou má bližšie k medicinbalu ako k obyčajným loptám. Ak vám spadne na zem, rozčesne sa napoly a ukáže omamné, ostro červené jadro. Niekto ju volá melón, niekto dyňa.

„V tejto krajine si už vôbec nevážia robotníka!” začujem od okoloidúceho páru na ulici. Rozpráva však žena. „Aby si sa tu potil za vydrbaných 500 eur s lopatou v jame!!” nadáva a odhrnie si spotené naondulované vlasy z čela. Muž je ticho a kráča po jej boku. V tejto krajine si nevážia robotníka. Hm. Nikdy mi to nenapadlo. Pretože môj svet je od sveta robotníkov veľmi vzdialený.

Nudí vás každovečerné hľadanie zmysluplného televízneho programu? Prečítali ste už všetko z knižnice? Nelákajú vás hypermarkety hudobných festivalov, bojíte sa ísť do lesa – „lebo medveď“? Ste znudení tak, že vám nepomôže ani obliatie pramenitou vodou? Kúpte si lietadlo. Alebo loď, tank či vlak.

Počas noci pred gréckymi voľbami vybuchli Atény radosťou. Grécka národná reprezentácia získala neočakávané víťazstvo na Európskom futbalovom šampionáte. V ďalšom kole, s lahodnou symbolikou, hrá Grécko proti Nemecku.

Nie je to vôbec také zlé, ako sa môže zdať. Seriálov, aj špičkových, reprezentujúcich oných desať percent seriálovej produkcie, ktorá skutočne stojí za pozornosť, máme u nás dosť. Kúpi ich niektorá z dvoch slovenských komerčných staníc, trocha odpromuje a potom už si len vlasy trhá, že to nielenže neláme rebríčky sledovanosti, ale ledva dosahuje slabší priemer, prípadne ide rovno o prepadák.

Som tisíctristo kilometrov od Česka, ale stále mám pocit, akoby som sa takmer nevzdialil z vlasti. Triapoltisícové Primorsko na juhu Bulharska sa v lete mení na tridsaťtisícové české mesto. Možno by bolo načase premenovať toto mesto, ktoré bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi zaujímavé len tým, že kúsok od tunajšej severnej pláže si svoje letné sídlo vybudoval bulharský komunistický vládca Todor Živkov, na Alexandriu. Táto úspešná cestovná kancelária, ktorú v deväťdesiatych rokoch založila skupina českých Bulharov, totiž z Primorska vybudovala doslova turistické letovisko. A to nie letovisko hocijaké, pretože dnes je v obľúbenosti medzi českými turistami na prvom mieste.

Otrokárstvo v Amerike prekvitalo, aby upíri mali čo jesť. Žiadna pracovná sila zadarmo, ale strava. Abrahamovi Lincolnovi to došlo ako jednému z prvých, preto prestal upírov loviť a vrhol sa na politiku. Hľadal systémové riešenie. Popkultúra funguje cez módne vlny. Vždy ide o to, prísť s niečím, čo ľudí zaujme, a potom to vycicať do sucha a ešte ďalej, cicať tak dlho, až kým nevyjde špik. Nechutí každému, ale v zásade ide o labužnícku záležitosť. Volá sa to mashup.