Zamestnankyne firiem Apple a Facebook dostali od zamestnávateľov bezprecedentnú ponuku: ak sa rozhodnú zmraziť svoje vajíčka a odložiť materstvo na neskôr, procedúru im firma preplatí. Vstúpili sme do novej éry zamestnaneckých istôt? Alebo skôr objavili nové možnosti zamestnávateľského nátlaku?

Už starogrécky historik Thukydides v svojom klasickom diele objasnil, prečo ľudia vedú vojny. Ide im o strach, záujem a česť.

Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.

Už viac ako dvadsať rokov pripravuje študentov Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne pri Banskej Bystrici. Po rokoch konjunktúry na prelome milénia, keď sem chodilo 110 bohoslovcov, navštevuje dnes seminár 34 študentov.

Je utorok podvečer, citeľne sa ochladilo. Počet ľudí sa postupne zvyšuje, dve tretiny tvoria mladí ľudia. Hoci sa tu odohrá aj malá subdemonštrácia sekty okolo Slobodného vysielača (majú megafón, transparent, vlastné heslá), reč tvárí prezrádza, že prišli najmä slušní pracujúci alebo študujúci ľudia. Vadí im korupcia a Smer, sú to pre nich synonymá.

Pri rannom čítaní správ na jednom z českých informačných portálov som sa dozvedel, že Islamský štát – áno, ten, čo stína hlavy novinárom, humanitárnym pracovníkom, „nepriateľom“ islamu – je konšpiráciou Izraela a USA. A aj tie ekonomické sankcie, ktoré majú ochrániť Ukrajinu pred ruskou agresiou, sú iba olejom do ohňa. Približne tak povedali exprezident Klaus a jeho exporadca Hájek, prezident Zeman, expremiér Čarnogurský, premiér Fico... ak mám vymenovať aspoň časť predstaviteľov generácie súčasnej a nedávno minulej vodcovskej elity. Ide vraj o ropu a geopolitické záujmy mocností. Pomerne pestrá a masívna časť občianskej verejnosti im súhlasne pritakáva.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Z vojenského hľadiska Debaľcevo znamená úspech separatistov, pretože získali kontrolu nad dôležitým železničným a cestným uzlom, ktorý spája Doneck a Luhansk. Podarilo sa im splniť druhý z troch cieľov ich novoročnej vojenskej ofenzívy: vytlačiť ukrajinské sily z doneckého letiska, obsadiť Debaľcevo a Mariupoľ. Zároveň je pravda, že sa separatistom nepodarilo zajať približne 5-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí sa v „debaľcovskom kotle“ (termín separatistov) ocitli.

Kedysi boli uhoľné bane Donbasu veľkou pýchou nášho východného suseda. Kvalitné antracitové uhlie je čierne zlato Ukrajiny. Ale dnes jej dokonca aj toto zlato chýba.