Tri a pol roka od fenomenálneho debutu prichádzajú Arctic Monkeys s treťou platňou. Vyzretejší a s ťažším zvukom.

Dalajláma po celom svete vedie kampaň za zachovanie tibetskej kultúry a za mierový návrat tibetskej nezávislosti – za svoje aktivity dostal v roku 1989 Nobelovu cenu za mier. O niekoľko dní ho privítame v Bratislave.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Osem rokov po zvrhnutí Talibanu v roku 2001 zostáva Afganistan miestom násilia, chaosu, korupcie a pestovania obchodu s drogami. Zostáva tiež miestom, kde sa moc znovu snaží získať Taliban, kde o svoju vojenskú i politickú povesť zápasí NATO, a kde vybudovanie funkčného štátu môže trvať desaťročia, o demokracii ani nehovoriac.

Ben Pascoe je majiteľom kaviarne a antikvariátu Next Apache na Panenskej ulici v Bratislave. Hoci reštaurácie a kaviarne v centre Bratislavy majú menej hostí ako pred rokom, jeho kaviareň má za sebou najlepšiu sezónu. Hovorí, že na krízu sa nemôže sťažovať...

Výraz „desivá banalita zla“ použila filozofka Hannah Arendtová až v poslednej vete knihy o procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961. Nebolo to nijaké monštrum, ale konformný človek s rešpektom voči autoritám. Nie Hitler či Stalin, ale milióny Eichmanov, ľudí ako my, opakovane otvárajú cestu zlu.

V histórii filmu určite existujú filmy silnejšie, novátorskejšie, umeleckejšie, určite je v nej oveľa viac filmov, ktoré by si zaslúžili stať sa kultovými, ale zhodou rôznych okolností sa kultom nestali – zato Casablanca, film z roku 1942, je kult prvej veľkosti. Prečo asi?

Keby sa to stalo v ľubovoľnej krajine na západ od Skalice, bol by to škandál roka. U nás tá udalosť zapadla v prachu udalostí jedného týždňa. Pritom nedávno publikované odlišné stanovisko šiestich ústavných sudcov, ktorých v prípade zrušenia Špeciálneho súdu prehlasovala tesná väčšina, si rozhodne pozornosť zaslúži.

„Vo farbe, a s dobrým koncom,“ – tak promuje nové uvedenie Casablancy televízna stanica vlastnená milionárom nie nepodobným Donaldovi Trumpovi vo filme Gremlins 2, inak dávno zabudnutom kuse Hollywoodu sklonku osemdesiatych rokov. Jedna z tisícov reminiscencií, absurdný odkaz, ktorý však o Casablance v kontextoch kinematografie vypovedá viac, akoby sa mohlo zdať.

Keď sa okolo roku 2000 vyhlasovali rôzne naj filmy uplynulého storočia, Casablanca bodovala vo viacerých rebríčkoch. Okrem iného získala aj titul najromantickejší film. Romantika je v tom filme, samozrejme, prvoradá, ale netreba zabúdať ani na historické okolnosti, na pozadí ktorých sa príbeh odohráva.