Nórsko, hlavné mesto Kodaň, Mestská hala. Je desiaty december 2007, jedna hodina popoludní a tu sa začína slávnostný ceremoniál odovzdávania Nobelovej ceny za mier, o ktorú sa tento rok delia Al Gore a IPPC.

V roku 1989 som si myslela, že už nezažijem Prvý máj. Taký aký sme ho poznali. Omyl. Dnes je prvý máj a vyzerá tak isto. Ľudia sú čierni, ale vlajky sú stále rovnako červené. Maoisti vyhrali voľby. Keďže sedia v parlamente, aspoň už nestrašia po horách a nevyberajú turistov. Nepálci im veria. Takmer všetci.

Tak znejú mená troch pätín súčasnej zostavy Einstürzende Neubauten – už dvadsaťosem rokov jedného zo symbolov industriálnej hudby.

Divadelný súbor Hviezdoslav pri Mestskom kultúrnom centre v Spišskej Novej Vsi je jedným z najstarších slovenských ochotníckych súborov. Vlani oslávil 75. narodeniny. Herec a organizátor Jozef Gavlák je v súbore už štyridsaťpäť rokov.

Skutočne vám ležia na srdci hladujúce africké deti? Vzrušuje vás manželkina kamarátka? Sú vám tuční ľudia odporní? Myslíte si, že o päť rokov budete ešte stále so svojím manželom? Kradli ste niekedy?

Už sme si zvykli. Slovensko-maďarské vzťahy dlhé roky vnímame najmä ako reťaz konfliktov. Prostredníctvom káuz, ako sú Mlynky, slovné potýčky medzi slovenskými a maďarskými politikmi, excesy Slovenskej pospolitosti a Maďarskej gardy, to potom často vyzerá tak, že naše spolužitie sa nedá nazvať inak ako studená vojna. Našťastie to nie je úplná pravda.

Vyrovnaný rozpočet by sme mali mať v priebehu troch rokov. Kto by toto na Fica povedal?

Zo sloganu daňová reforma sa za posledných pár rokov v Česku stalo klišé bez obsahu. Politici za ňu s gustom vydávali každé zníženie daní. Teraz sa však zdá, že prichádza skutočná reforma.

Premiér Fico ohlásil ďalšiu megastavbu. V roku 2010 sa má začať stavať širokorozchodná trať, ktorá by spojila Ukrajinu so zatiaľ neexistujúcim terminálom vo Viedni. Za projektom stoja vplyvné Ruské železnice, a preto nebude problém stavbu finančne zaistiť. Ale nestačí vidieť biznis, treba pridať politiku.

„Okamžiky, kdy nastane takové ticho – v nás a kolem nás -, až máme dojem, že slyšíme tajný tikot mechanismu světa.“ Touto vetou napísanou v roku 1943 sa začínajú dvojzväzkové, takmer tisícstranové denníkové zápisky košického rodáka Sándora Máraia, ktoré v edícii Paměť vydala pražská Academia.