Tak znejú mená troch pätín súčasnej zostavy Einstürzende Neubauten – už dvadsaťosem rokov jedného zo symbolov industriálnej hudby.
„Peniaze“ z titulku predstavuje Blixa Bargeld (vlastným menom Christian Emmerich), výrazná tvár berlínskych novátorov, „nepokoj“ Andrew Chudy, známy ako N. U. Unruh, a „robota“ patrí od narodenia Jochenovi Arbeitovi. Zostavu Einstürzende Neubauten, tak ako ju poznáme od roku 1996, dopĺňa Rudolf Moser, hudobný mozog skupiny Alexander Hacke a koncertný hráč na klávesoch so „sviatočným“ menom Ash Wednesday (Popolcová streda). Prví dvaja menovaní položili základný kameň spolku v roku 1980. „Rúcajúce sa novostavby“ vyrástli na základoch dadaistického hnutia „geniálnych diletantov“, vzťah k dada sa s kapelou nesie až dodnes – bláznivá skladba Let’s Do it a Dada patrí k vrcholom vynikajúceho aktuálneho albumu, príznačne nazvaného „všetko opäť otvorené“, Alles Wieder Offen.
.náhradník Kylie Minogue
Novodobá éra Einstürzende Neubauten sa začína v druhej polovici 90. rokov opäť vtipne nazvanou nahrávkou Ende Neu. Blixa Bargeld v tom čase pôsobí už trinásť rokov ako gitarista v The Bad Seeds Nicka Cavea a publikum jeho koncertov baví speváckym záskokom za Kylie Minogue v obrovskom hite Where The Wild Roses Grow. Na Ende Neu a nasledujúcich albumoch sa Einstürzende Neubauten definitívne vymaňujú zo škatuľky undergroundovej skupiny a zvýrazňujú svoju najväčšiu prednosť – schopnosť využiť netradičný nástrojový park na ozvučenie v podstate „normálnych“ piesní. Kým počiatky skupiny sa niesli na vlne zvukového (a hlukového) experimentovania a albumy Haus der Lüge a Tabula Rasa boli akýmsi procesom prechodu a konsolidácie, v poslednom desaťročí sa Einstürzende Neubauten poslucháča nesnažia šokovať, ale fascinovať.
Hudba Einstürzende Neubauten je totiž mimoriadne vizuálna. Jediným nástrojom využívaným klasickým spôsobom je – ak si odmyslíme Bargeldov typický nosový spev – basgitara Alexandra Hackeho. Pódiu na ich koncertoch dominujú perkusionistické súpravy N. U. Unruha a Rudiho Mosera. Kým druhý menovaný sedí v podstate za klasickou súpravou bicích (až na druhý pohľad vidno, že na mieste basového bubna je obitá kovová truhlica, činely sú vyfrézované kusy plechu a po Moserovej pravici visí dlhá kovová struna), Unruh zaujíma pozíciu majstra, ktorý stojí za stolom v svojej dielni a tvorí ozajstný, i keď prešpekulovaný hluk.
Množstvo nástrojov plní funkciu jemných doplnkov aranží, ktorých rola sa len ťažko vychutnáva zo štúdiových nahrávok. Moser a Unruh hrali počas dvoch hodín koncertu vo viedenskej Arene okrem iného na súpravu inštalatérskych trúbok (nádherný zamatový zvuk), sklenenú vázu (tiché basové ťapkanie), turbínu (smutné tiché vrčanie v skladbe Nagorny Karabach) či vŕtačku (rinčavý zvuk pri dotyku s kovovou klietkou). Svojich pár minút slávy si užila stará gramofónová platňa (takmer nebadané syčanie), dámska erotická pomôcka (zaujímavo rozvibrovala strunové nástroje) či rozladené tranzistorové rádio (šum v pozadí). Jemná zvuková slučka zmixovaná z motívu odohratého na ukulele pôsobila v piesni Ich warte až nepatrične tradične.
.hra podľa kariet
Roky na scéne, množstvo žánrovo pestrých bočných projektov a bohaté skúsenosti s divadelnou hudbou či divadlom samým sa pod hlavičkou Einstürzende Neubauten premenili na balansovanie na hrane medzi „obyčajnou hudbou“ a komplexným performance. V žiadnom prípade neskĺzavajú do samoúčelnosti. Dôraz viedenského vystúpenia spočíval na posledných troch albumoch doby po roku 2000, prepojených nielen graficky podobným obalom, ale i pesničkovosťou obsahu. Skladby ako Sabrina, Heaven Is Of Honey a Die Befindlichkeit des Landes z „tichej“ dosky Silence Is Sexy sa dajú označiť dokonca za nežné, kontrastujúce s rytmicky bohatými piesňami z AllesWieder Offen. V porovnaní s minulým, spomienkovým turné k štvrťstoročnici skupiny ubudlo improvizovaných a „historických“ pasáží – kreativitu v tomto smere Einstürzende Neubauten naplno ukázali až počas druhej prídavkovej časti, keď hrali podľa kariet rozdaných hudobníkom.
Pri pohľade na bosého Bargelda v obleku a charizmu jeho skupiny sa ťažko čudovať kultovému statusu, ktorému sa tešia už takmer tri desiatky rokov. Podobne ako King Crimson aj Einstürzende Neubauten v poslednom čase upevňujú puto s priaznivcami najmä pomocou internetu a všetky aktivity sústreďujú do vlastných rúk. Publikum na nahrávaní výročného DVD Palast der Republik bolo vybraté z členov fanklubu a diváci sa do koncertu aktívne spevácky zapájali. A aj na bežnom vystúpení Einstürzende Neubauten si môžete odniesť domov napálené CD s jeho záznamom už pár minút po jeho konci. Album Alles Wieder Offen znamenal dokonca odchod z bezpečného zázemia veľkého vydavateľského domu (krok, ktorý vyskúšali v uplynulých mesiacoch aj Radiohead a Nine Inch Nails) a proces jeho prípravy bol po kúskoch odhaľovaný – ako inak – na blogu. Samozrejme, „podporovatelia“ skupiny získali po zaplatení členského príspevku exkluzívnu dvojdiskovú edíciu a ešte čosi navyše.
Vynaliezavosť a tvorivosť sú stále hlavnými znakmi tvorby Einstürzende Neubauten. Je istým spôsobom paradoxné, že šesť pánov v rokoch dokáže vypredať haly búchaním do predmetov zo skládky. Možno je to tým, že ich hudba je takmer univerzálnym soundtrackom ku kulise životov obyčajných ľudí – vtiahnutých do víru technickej revolúcie, obklopených hlukom áut a strojov a tonami odpadkov. Einstürzende Neubauten úspešne poľudšťujú to, čo nezriedka považujeme za obťažujúce.
Autor je prispievateľ www.metalopolis.net
Einstürzende Neubauten – Viedeň, Arena, 18. 4. 2008
„Peniaze“ z titulku predstavuje Blixa Bargeld (vlastným menom Christian Emmerich), výrazná tvár berlínskych novátorov, „nepokoj“ Andrew Chudy, známy ako N. U. Unruh, a „robota“ patrí od narodenia Jochenovi Arbeitovi. Zostavu Einstürzende Neubauten, tak ako ju poznáme od roku 1996, dopĺňa Rudolf Moser, hudobný mozog skupiny Alexander Hacke a koncertný hráč na klávesoch so „sviatočným“ menom Ash Wednesday (Popolcová streda). Prví dvaja menovaní položili základný kameň spolku v roku 1980. „Rúcajúce sa novostavby“ vyrástli na základoch dadaistického hnutia „geniálnych diletantov“, vzťah k dada sa s kapelou nesie až dodnes – bláznivá skladba Let’s Do it a Dada patrí k vrcholom vynikajúceho aktuálneho albumu, príznačne nazvaného „všetko opäť otvorené“, Alles Wieder Offen.
.náhradník Kylie Minogue
Novodobá éra Einstürzende Neubauten sa začína v druhej polovici 90. rokov opäť vtipne nazvanou nahrávkou Ende Neu. Blixa Bargeld v tom čase pôsobí už trinásť rokov ako gitarista v The Bad Seeds Nicka Cavea a publikum jeho koncertov baví speváckym záskokom za Kylie Minogue v obrovskom hite Where The Wild Roses Grow. Na Ende Neu a nasledujúcich albumoch sa Einstürzende Neubauten definitívne vymaňujú zo škatuľky undergroundovej skupiny a zvýrazňujú svoju najväčšiu prednosť – schopnosť využiť netradičný nástrojový park na ozvučenie v podstate „normálnych“ piesní. Kým počiatky skupiny sa niesli na vlne zvukového (a hlukového) experimentovania a albumy Haus der Lüge a Tabula Rasa boli akýmsi procesom prechodu a konsolidácie, v poslednom desaťročí sa Einstürzende Neubauten poslucháča nesnažia šokovať, ale fascinovať.
Hudba Einstürzende Neubauten je totiž mimoriadne vizuálna. Jediným nástrojom využívaným klasickým spôsobom je – ak si odmyslíme Bargeldov typický nosový spev – basgitara Alexandra Hackeho. Pódiu na ich koncertoch dominujú perkusionistické súpravy N. U. Unruha a Rudiho Mosera. Kým druhý menovaný sedí v podstate za klasickou súpravou bicích (až na druhý pohľad vidno, že na mieste basového bubna je obitá kovová truhlica, činely sú vyfrézované kusy plechu a po Moserovej pravici visí dlhá kovová struna), Unruh zaujíma pozíciu majstra, ktorý stojí za stolom v svojej dielni a tvorí ozajstný, i keď prešpekulovaný hluk.
Množstvo nástrojov plní funkciu jemných doplnkov aranží, ktorých rola sa len ťažko vychutnáva zo štúdiových nahrávok. Moser a Unruh hrali počas dvoch hodín koncertu vo viedenskej Arene okrem iného na súpravu inštalatérskych trúbok (nádherný zamatový zvuk), sklenenú vázu (tiché basové ťapkanie), turbínu (smutné tiché vrčanie v skladbe Nagorny Karabach) či vŕtačku (rinčavý zvuk pri dotyku s kovovou klietkou). Svojich pár minút slávy si užila stará gramofónová platňa (takmer nebadané syčanie), dámska erotická pomôcka (zaujímavo rozvibrovala strunové nástroje) či rozladené tranzistorové rádio (šum v pozadí). Jemná zvuková slučka zmixovaná z motívu odohratého na ukulele pôsobila v piesni Ich warte až nepatrične tradične.
.hra podľa kariet
Roky na scéne, množstvo žánrovo pestrých bočných projektov a bohaté skúsenosti s divadelnou hudbou či divadlom samým sa pod hlavičkou Einstürzende Neubauten premenili na balansovanie na hrane medzi „obyčajnou hudbou“ a komplexným performance. V žiadnom prípade neskĺzavajú do samoúčelnosti. Dôraz viedenského vystúpenia spočíval na posledných troch albumoch doby po roku 2000, prepojených nielen graficky podobným obalom, ale i pesničkovosťou obsahu. Skladby ako Sabrina, Heaven Is Of Honey a Die Befindlichkeit des Landes z „tichej“ dosky Silence Is Sexy sa dajú označiť dokonca za nežné, kontrastujúce s rytmicky bohatými piesňami z AllesWieder Offen. V porovnaní s minulým, spomienkovým turné k štvrťstoročnici skupiny ubudlo improvizovaných a „historických“ pasáží – kreativitu v tomto smere Einstürzende Neubauten naplno ukázali až počas druhej prídavkovej časti, keď hrali podľa kariet rozdaných hudobníkom.
Pri pohľade na bosého Bargelda v obleku a charizmu jeho skupiny sa ťažko čudovať kultovému statusu, ktorému sa tešia už takmer tri desiatky rokov. Podobne ako King Crimson aj Einstürzende Neubauten v poslednom čase upevňujú puto s priaznivcami najmä pomocou internetu a všetky aktivity sústreďujú do vlastných rúk. Publikum na nahrávaní výročného DVD Palast der Republik bolo vybraté z členov fanklubu a diváci sa do koncertu aktívne spevácky zapájali. A aj na bežnom vystúpení Einstürzende Neubauten si môžete odniesť domov napálené CD s jeho záznamom už pár minút po jeho konci. Album Alles Wieder Offen znamenal dokonca odchod z bezpečného zázemia veľkého vydavateľského domu (krok, ktorý vyskúšali v uplynulých mesiacoch aj Radiohead a Nine Inch Nails) a proces jeho prípravy bol po kúskoch odhaľovaný – ako inak – na blogu. Samozrejme, „podporovatelia“ skupiny získali po zaplatení členského príspevku exkluzívnu dvojdiskovú edíciu a ešte čosi navyše.
Vynaliezavosť a tvorivosť sú stále hlavnými znakmi tvorby Einstürzende Neubauten. Je istým spôsobom paradoxné, že šesť pánov v rokoch dokáže vypredať haly búchaním do predmetov zo skládky. Možno je to tým, že ich hudba je takmer univerzálnym soundtrackom ku kulise životov obyčajných ľudí – vtiahnutých do víru technickej revolúcie, obklopených hlukom áut a strojov a tonami odpadkov. Einstürzende Neubauten úspešne poľudšťujú to, čo nezriedka považujeme za obťažujúce.
Autor je prispievateľ www.metalopolis.net
Einstürzende Neubauten – Viedeň, Arena, 18. 4. 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.