„Prevádzači odvezú utečencov na šíre more, vezmú im motor z člnu a odídu. Nechajú ich tam a je im jedno, či prežijú. Našou povinnosťou je zachrániť ich. Do Líbye ísť nemôžu, tam je to jedna veľká mučiareň,“ hovorí o migrácii v Stredozemnom mori riaditeľka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová.

Za pomoc utečencom v Bosne a Hercegovine hrozí pokuta od dvestopäťdesiat do tisíc eur. Pomáhať im je ilegálne.

Nad pakistanskými horami, tak vysoko, že ich zo zeme nie je vidieť ani počuť, lietajú lietadlá bez pilotov a predsa nie bez pilotov. Ich piloti sedia v klimatizovanom centre kdesi v Nevade či v Langley v USA, pred sebou majú obrazovky, na ktorých je to, čo vidia oči – kamery lietadla a v rukách nie knipel lietadla, ale joysticky a lietadlá nad pakistanskými horami robia presne to, čo im ich ruky povedia.

Bolo to na Dome v stráni. Martin Kukučín, odporúčané čítanie, nečudo, že divadlo bolo plné školských skupín so zúfalými dozorujúcimi učiteľkami. Snažili sa mládež umravniť, veľmi sa im nedarilo.

Vlády niektorých európskych štátov plnia svoje hrozby bankárov a idú ich zdaňovať. Nepáči sa im, že si finančné inštitúcie napriek štátnej pomoci vyplácajú vysoké odmeny.

Založiť si rodinu je dnes odvaha. Znamená to vystaviť seba i jej členov nemalým problémom. Klesne ich životná úroveň, pribudnú problémy s bývaním, kariéra ide bokom. A štát namiesto toho, aby ľuďom nechal, čo im patrí, im dávkuje z toho, čo im vzal.

Dieťaťu sa smrť musí vysvetliť. Majú strach z neznámeho, a smrť si nevedia predstaviť. Nikdy by sa im nemalo hovoriť, že mŕtvy spí, deti si potom myslia, že zaspať znamená umrieť. Dávajú si smrť blízkeho za vinu – keby viac pomáhali, menej zlostili, nikto by nezomrel, vraví terapeutka Sylvie Stretti

„Ak si všetci katolíci splnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z tejto úlohy... tak misie v krátkom čase znova ukážu svoju starú silu a ráznosť,“ napísal v roku 1919 pápež Benedikt XV. v misijnej encyklike Maximum illud. 

Aj keby najvyšší štátny zástupca vrátil do hry stíhanie premiéra Babiša, jeho rodiny a jeho manažérov, prezident im dá podľa jeho slov milosť. Takže to, čo bola doteraz len hypotetická obava, už je realitou.

„My mouth is dry like Ghandi’s flip-flops!“ hovorievajú Angličania, keď pociťujú smäd. S ich suchým humorom, ktorý sa ani za 500 rokov ich kolonizácie na Indov nenalepil a nevykrivil im tie detské úsmevy.