Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.

Štyria odsúdení z kauzy Cervanová prešli v roku 2007 detektorom lži. Dvaja nemohli, pretože boli ešte vo väzbe. .týždeň sprostredkoval minulú stredu možnosť detektora aj pre nich. Výsledok?

Medzinárodný menový fond odhaduje, že čisté náklady na podporu finančného sektora, vynútenú krízou, ktorú v roku 2009 poskytli krajiny G-20, predstavovali 1,7 percenta HDP (905 miliárd amerických dolárov), a voľne použiteľný fiskálny stimul zodpovedal v rokoch 2009 aj 2010 dvom percentám HDP.

Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so strednými príjmami. No kým ekonómovia a stratégovia už usilovne načrtávajú budúci rast Číny a odhadujú, kedy dobehne Spojené štáty, nálada v Číne bola v roku 2010 skôr vážna a pochmúrna.

Takmer desať rokov bola americká zahraničná politika ovládaná vojnami v Iraku a Afganistane. Začiatkom roka 2011 s 50-tisícmi amerických vojakov v Iraku a ďalšími 100-tisícmi v Afganistane sa ani trochu nezdá, že by sa táto éra chýlila ku koncu. Ale je to tak.



Pakistan zostáva pre svet večnou otázkou. Rok 2010 dospel k záveru a krajinu naďalej trápia viaceré nevyriešené otázky. Ako sa s nimi Pakistan vyrovná v nadchádzajúcom roku, to určí nielen jeho bezprostrednú budúcnosť a jeho dlhodobé výhľady, ale aj bezpečnosť celého regiónu a väčšiny sveta.

Fiskálne stimuly, ktoré väčšina rozvinutých aj rozvíjajúcich sa trhových ekonomík uplatňovala počas globálnej recesie v rokoch 2008 – 2009, spoločne s menovým uvoľňovaním a ochranou finančného systému, zabránili v tom, aby sa z veľkej recesie stala v roku 2010 ďalšia veľká svetová kríza.

Slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a riaditeľ resocializačného centra Anton Srholec je oficiálne dôchodca, stále však pracuje a svojmu poslaniu je oddaný naplno. Doháňa stratené roky. Ale čo robí, keď nerobí?