Minister obrany Ľubomír Galko sa oprávnene posťažoval, že zabúdame na nášho prvého kozmonauta Ivana Bellu.

Hybridná vojna je geniálny vynález. Zaslúžila by si pekelnú nobelovku, ak jej autorom nie je diabol sám. Veď kto mohol vymyslieť taký prostý, univerzálny vzorec, ktorým sa všetko kultúrne, vyspelé, západniarske, k čomu sme sa desaťročia obracali zbožne ako slnečnice ku slnku, zmení na prehnité a zvrátené? Čo je to za prostá a geniálna stratégia, ktorá sa šíri ako vírus a darí sa jej rozbiť všetky pestované záhradky a predzáhradky v našich hlavách silou sprostého výsmechu a spochybňovania? Bez použitia akejkoľvek fyzickej zbrane či nátlaku?

V jednom z troch našich vojenských výcvikových priestorov, na Lešti, býva necelých sto obyvateľov. Podliehajú zvláštnemu režimu. V čase vojenských cvičení čelia zvýšenému hluku a návštevy k nim môžu prísť iba s povolením ministerstva obrany. Ako sa žije v  susedstve s armádou?

Počas predchádzajúcich rokov vedci niekoľkokrát informovali verejnosť, že konečne objavili skutočnú príčinu, ktorá spôsobuje hynutie včiel. Napriek tomu včelstiev ubúda.

V Šamoríne sa odohrala udalosť, ktorá otriasla verejnou mienkou a zapríčinila paniku medzi obyvateľmi. Judita Nagyová sa priznala k bosoráctvu a udala tri priateľky, že po nociach lietali na hrady v Hainburgu, Svätom Jure, Devíne a pristávali aj na veži kostola v Holiciach.

Zatiaľ čo u nás sa v päťdesiatych rokoch mäsiari realizovali v súdnych sieňach, v anglicky hovoriacich krajinách zostali pri svojom remesle a namiesto ľudí radšej vešali hovädzie. Na tých prvých sa dnes snažíme radšej zabudnúť, tí druhí zmenili celú steakovú kultúru.

Tento rok sme si pripomenuli 25 rokov od smrti Sándora Máraiho. Prinášame dva jeho publicistické texty z rokov 1938 a 1939, v ktorých opisuje svoje pocity, keď Horthyho Maďarsko získalo Rožňavu a Košice.

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

Ruský pesničkár, herec a básnik obdobia rozkladajúceho sa socializmu Vladimír Vysockij má vo svojom repertoári jednu výnimočnú filozofickú pesničku Balada o Pravde a Lži, ktorá práve dnes, v období nového rozkladu, opäť začína byť veľmi aktuálna. Rozklad potrebuje imitovať rozkvet, vytvárať fikciu pravdy, pod ktorej povrchom sa však škodoradostne smeje lož. Ak v umeleckom diele fikcia človeka povznáša, v živote je fikcia-lož príznakom nízkej kultúry. Vysockého balada rozpráva príbeh o tom, ako hrubá, bezočivá a špinavá Lož zlákala k sebe naivnú Pravdu a pohostinne jej ponúkla nocľah.