Dvadsiate piate výročie je niečo, čo vraj treba osláviť. Alebo aspoň si to pripomenúť. Nie som milovník výročí. Pochopiteľne, od útleho detstva sme vždy oslavovali nejaké výročie. Oficiálne, s patričnou pompou. Povstanie. Pamätám si oslavy piateho výročia pod Zvolenským zámkom. Gottwald, Široký, Zápotocký, všetci.

Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Zatiaľ čo haiku je akýmsi bonsaiom poézie, najmenšou literatúrou, kde je dej, obsadenie i pointa skoncentrovaná na minimálnu plochu, je – aforizmus.

Projekt rozostavanej Fakultnej nemocnice v bratislavských Rázsoch, ktorý zahŕňal aj kampus Lekárskej fakulty, bol v roku 1992 onálepkovaný ako komunistický, megalomanský a ďalej sa s ním aj pre nedostatok peňazí príliš nepočítalo.

sa volá Richard Rorty. Keď ho prvýkrát navštívil, niekedy v 90. rokoch, opýtal sa ho Rorty, akýže problém to rieši. Egon odpovedal, že problém inakosti.

Ak sa nejaký nový fenomén objaví v americkom seriáli, môžeme si byť istí, že je to nastupujúci spoločenský trend a treba sa tým vážne začať zaoberať, pretože skôr alebo neskôr to dorazí aj k nám ako norma.

Keď sme mali spolu s Romanom Luknárom a Igorom Krempaským prvýkrát vstúpiť do jeho triedy, strašne sme sa báli. Uvidíme veľkého herca Paľa Mikulíka a on nás bude učiť!Bolo to ako keby niekto z piedestálu zostúpil k nám dole.

V

Tvrdí, že Reagan, Thatcherová a