Nacisti sa stotožňovali s prírodou ako drsnou a neúprosnou silou. Poslušnosť, ktorú vyžadovali od ostatných, ale aj od seba, znamenala podriadiť jej živlom svoje správanie. Vo svojom nihilistickom vnímaní sveta nepoznali rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami.

Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.

Album Entwine / Proplétám, ktorý práve vychádza, patrí medzi najžiarivejšie klenoty bohatej diskografie Ivy Bittovej. Obsahuje všetko, čo u nej máme radi, no v čistejšej, intímnejšej podobe, než sme zvyknutí.

Radosť sa prechádzať v týchto dňoch po jarných trhoch. Odvšadiaľ na nás vyskakujú všakovaké hlavy rôznych druhov. Jedna kučeravá, druhá pripľasnutá, tretia na zeleného pankera. Až má človek z toľkých čudesných hláv v hlave šalát.

Vchádzame do šapitó, livrejovaný pikolík nás uvádza na miesto. Je ich tu takých niekoľko. Pikolíci uvádzači. Pani predáva pukance, iná pani cukrovú vatu a ďalšia je v bufete. Som ohromený, pôvodne som prišiel iba ako rodičovský sprievod, ale dostali ma. Svetlá, laserová šou, hudba, manéž obstavaná klietkou, začína sa vystúpenie šeliem.

Dorota Sadovská v Nitrianskej galérii nedávno otvorila svoju výstavu Nahotou tela a mysle. Hovorí, že robí antifotky, antiportréty, antičasopis SADO, a teraz si vymyslela aj antibutik, lebo ju fascinuje hľadanie balansu medzi protichodnými vecami.

S Karlom som sa poznala už dávno predtým, než som ho prvý raz osobne stretla. Tak ako v tom čase, teda v roku 1968, milióny ľudí v Československu.

Jedného dňa v marcii 1990 sa v Artfore na vtedajšej Ulici Červenej armády objavil mladý pár s prudko punkovým imidžom. Martin a Saša. Pýtali sa, či by Artforum nechcelo zorganizovať veľký koncert Karla Kryla, ktorému Saša v tom čase robila niečo ako manažérku.

Keď sa gazdinke nechce príliš vymýšľať, a napriek tomu potrebuje zasýtiť doma hladné krky, stačí vysloviť dve zázračné slovíčka. Všetkým sa hneď rozleje blažený výraz po tvári. Kto neverí, nech číta nahlas a pozoruje okolie: francúzske zemiaky.