Tri recenzie

. .časopis .literatúra 13.02.2009

Únos politiky

.peter Schutz . .časopis .komentáre 07.02.2009

Aj keď

Hiphopové hory

.vladimír Potančok . .časopis .hudba 31.01.2009

Stalo sa mi to asi pred dvoma rokmi.. Na zastávku prichádzala špinavá, otlčená a počmáraná električka a zozadu som začul hlasy: „Ty kokso, to je humus! Čo si o nás pomyslia cudzinci, keď sem prídu? Toto nás má reprezentovať?“.

Návrat lefébvristov

.imrich Gazda . .časopis .náboženstvo 31.01.2009

Pred niekoľkými dňami pápež Benedikt XVI. zrušil exkomunikáciu štyroch lefébvristických biskupov. Ide o jeden z najprelomovejších krokov jeho pontifikátu.

Keď sa tešia z hádzanej...

.peter Buček . .časopis .šport 31.01.2009

Hádzanári sú jediným naším kolektívom v loptových hrách, ktorému sa v ére samostatného Slovenska podarilo dostať sa na svetový šampionát. A to je už čo povedať.

Udalosti svet

. .časopis .týždeň vo svete 31.01.2009

Rushdieho smutný klaun

. .časopis .literatúra 31.01.2009

„Naše doba sa propadá do takové temnoty, že se musíme vší silou snažit držet vzpomínky na světlo.“ Túto vetu vložil Salman Rushdie do úst Abdulláhovi, nadprirodzenými schopnosťami obdarovanému kašmírskemu moslimovi, ktorý ešte v slnečnom „raji“ prorokoval prichádzajúcu apokalypsu.

Dilema vojaka: ísť do boja sýty?

. .časopis .rozhovor 18.01.2009

Dobre najedený človek vidí svet optimistickejšie. Nielen láska, aj zabíjanie nepriateľa ide cez žalúdok. O armádnych kuchároch sa toho veľa nevie, obvykle sú v úzadí. Režisér Peter Kerekes natočil o nich film Ako sa varia dejiny, svojím námetom unikátny vo svetovej kinematografii.

Radio_Head Awards

. .časopis .hudba 18.01.2009

Slávik či Aurel — je to skoro jedno: „ľudové“ či „odborné“ ceny za popmusic dostávajú na Slovensku skupiny ako Desmod či Elán, speváci ako Kuly či Peter Cmorík, speváčky ako Zuzana Smatanová či Jana Kirschner. Proti oceneným nič nemáme (niektorí si ho aj zaslúžia), no napriek tomu nám tu niečo chýba..

Štát – lebo strelím

.peter Zajac . .časopis .osobnosti 18.01.2009

Tomáš Janovic povedal na Deň ľudských práv v Pálffyho paláci tento aforizmus a sadol si. Všetci sme sa zasmiali, netušiac, aký je aktuálny.