Dospelý muž v tričku s logom Supermana už nie je svetonázorová výpoveď, ale móda. Vyhrali sme, beda nám. Supermarkety sú plné oblečenia s motívmi z filmov a seriálov, aj to najreprezentatívnejšie kníhkupectvo má regál so sci-fi a fantasy, komiksy sa predávajú v novinových stánkoch, z hororových postáv sa stali reklamní panáci. Každý vie, že Star Trek a Star Wars nie je to isté a nikto už nepovie, že Stephen King píše brak.

Nakoľko je človek tvorcom vlastného úspechu? A nakoľko je závislým na okolnostiach, výchove, priateľoch, politickom zriadení, spoločnosti, kultúre, dejinnej chvíli či dokonca náhode? Väčšinou sa o odpovede pokúšajú spisovatelia a filmári, ktorí vedia, že možné vysvetlenia sú iba subjektívne, dané vlastným pohľadom a hodnotami.

Americký novinár Sebastian Junger strávil v rokoch 2007 až 2008 pätnásť mesiacov s  čatou americkej armády na odľahlej predsunutej základni KOP vo východnom Afganistane.

Sedím v centre Florencie a je mi dobre. Ale nielen pre renesančný výbuch krásy všade naokolo. Pozrieť sa občas na vlastný svet z inej perspektívy je osviežujúce a veľmi poučné.

Posledné tri týždne sa pre túto otázku trápia katolíci aj časť nekatolíckej verejnosti. Plným právom: trnavský arcibiskup Róbert Bezák ako jeden z mála biskupov presiahol hranice svojej diecézy, bol najvýraznejšou tvárou cirkvi a poznala ho celá krajina. Takže prečo musel odísť?

Rozhovor s guvernérom provincie Wardak, Mohammadom Halimom Fidaiom, o zmenách k lepšiemu a o negativizme Afgancov.

Pred týždňom bol kolega Andrej Bán na služobke v Afganistane a ja na dovolenke v Bulharsku. Ako to už chodí v zosieťovaňom svete, mali sme obaja prístup k internetu, a tak som si mohla po ceste na pláž prečítat mail pre celú redakciu od Andreja, ktorý sa začínal slovami: „Zdravím všetkých z Kábulu, všetko ok, napriek katastrofickým správam z tejto krajiny aj v našich médiách – včera zabili 35 ľudí pri rôznych útokoch a verejne popravili ženu – sme zatiaľ v poriadku.“ Písal, že najmä jeho mama, sediac pri telke, je vystrašená zo selektívnej reality médií.

Najlepšie internetové stránky sú tie, ktoré google nenájde, najinšpiratívnejšia literatúra vychádza v tých najzapadnutejších vydavateľstvách, hudba podobne, pričom sa určite nedá stiahnuť a ak sa dá, tak nie je vo formáte MP3. Skôr bude na platni, aj keď pre tie najzaujímavejšie nahrávky som musel oprášiť kazeťák. Prišli konvenčnou poštou na kazete, ani som nevedel, že sa ešte dajú kúpiť čisté pásky. S filmami je to podobné, o divadle neviem, ale určite tam kdesi je. Na absolútnej periférii, v totálnom undergrounde. Tam je tvorba vždy najslobodnejšia a najbezpečnejšia. Ukrytá pred všetkými potenciálnymi predavačmi, ukrytá pred potencialitou módnosti.

Minulú stredu oznámil CERN svetu objav častice, ktorej vlastnosti – presnejšie povedané, všetky doteraz pozorované vlastnosti – sú v zhode s vlastnosťami Higgsovho bozónu. Čo tento objav vlastne znamená?

Asi len máloktorý človek nevystrúha po zahryznutí do citróna onen typický „kyslý ksicht“. Všetky svaly tváre a krku sa reflexívne stiahnu v kŕči, slinné žľazy vylúčia kvantá tekutiny a na okamih máme intenzívny pocit, že ústa už tak skoro asi neotvoríme. Prečo vlastne?