Vyzerá to ako pád obrovskej sivej eminencie českej politiky. David Rath, dnes už bývalý hajtman Stredočeského kraja, bol zatknutý, vzatý do väzby a hrozí mu vyše desať rokov väzenia. Obvinenia sú závažné a presahujú rámec Českej republiky. Pravdu povediac, až takou obrovskou eminenciou Rath nie je. Ale je dobre, že padá.

Predstavte si, že by do malého slovenského mesta na niekoľko dní prišli hviezdy z Barcelony, Bayernu a Chelsea, doobeda by diskutovali o futbale, potom by sa venovali mladým futbalistom a večer by na miestnom štadióne hrali exhibičné zápasy.

Majú k dispozícii to, čo ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi nemali. Všetky tie veci, služby, informácie by im mali zjednodušovať život, i keď opak môže byť pravdou. A na rastúce zúbky aj tak nepomáha nič.

Román Mordecaia Richlera Barneyho verzia, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, je monumentálnym zavŕšením diela veľkého kanadského spisovateľa.

Za zvukov tanga sa na scénu dotacká muž. Je opitý, ale akoby chcel tancovať. Je to Andreas Karták, alkoholik, prespávajúci pod ktorýmsi z parížskych mostov.

Dozvedel som sa, že vládny program Roberta Fica nemá víziu. Zvláštne. Pátos roka 1989 viedol k tomu, že každé riešenie sa muselo najprv vygenerovať, mať svoju filozofiu a víziu. Všetci ten slovník používali, len nitriansky telocvikár Ivan Mačura sa bál, že kvôli slovu šanca nikto neporozumie volebnému sloganu Šanca pre Slovensko.

Na jednej z amerických univerzít urobili svojho času nasledujúci psychologický experiment. Pozvali niekoľko desiatok ľudí a bez toho, aby o tom vedeli, sa po ceste na univerzitu stali svedkami verejného poníženia neznáme osoby. Silnejší človek napadol slabšieho a ponížil ho. Bola to, samozrejme, časť experimentu, o ktorej netušili. Neskôr im ukázali 25 portrétov, medzi nimi bola aj fotka napadnutej osoby, a požiadali ich, aby ich zoradili podľa sympatií. Ukázalo sa, že verejne napadnutá osoba sa spravidla tešila najvyššej miere antipatií.

Hoci manžel ju celé roky týral, nikto jej nepomohol. Polícia ju vysmiala, prokuratúra aj súd ignorovali. Keď ju napokon zabil, všetci sa tvária, že nemajú s tragédiou Zuzany Dzivej nič spoločné. Jej smutný príbeh je však zlyhaním konkrétnych ľudí: verejnosť by preto mala poznať ich mená, tváre aj dôvody.

Rozhovor s reportérkou denníka Le Monde Françoise Fressozovou o úpadku „politického človeka“ a o neviditeľnom Francúzsku.

Rozhovor s prekladateľom Petrom Brabencom o premenách Francúzska za posledných tridsať rokov a o dôvodoch, pre ktoré Sarkozy mnohých sklamal.