Na oslavy dvadsiateho piateho výročia Novembra som šiel do Bratislavy s dvoma bývalými spravodajcami ponovembrovej Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Po stý raz som si od nich vypočul historky o infiltrácii spoločnosti agentmi KGB a bývalými eštebákmi. A po stý raz som nad nimi mávol rukou. Mávol som rukou aj nad Václavom Klausom, Milošom Zemanom, Andrejom Babišom… Chcel som si naposledy užiť trochu nostalgie za heroickým obdobím našich životov. Po návrate do Prahy ma čakal takýto mail od Petra Kalmusa z Košíc:

Častá odpoveď Penty, keď sa ju pýtajú na dôvody vstupu do médií, znie, že im chce pomôcť prežiť a zlepšovať sa. Jeden z jej partnerov, Marek Dospiva, ktorý riadi biznis skupiny v Česku, dokonca hovorí o tom, že cieľom mediálnych akvizícií je priblížiť strednú Európu k pomerom Nemecka a dostať ju preč od východoeurópskej kultúry.

Koncom augusta tohto roku sme zháňali helmu. Pre jedného z ukrajinských chlapcov, ktorý dostal povolávací rozkaz. Jeho otec prišiel na nákup do Prahy. Na nepriestrelnú vestu z finančných dôvodov vopred rezignoval. Chcel, aby helma bola parabolická s certifikátom. Našli sme na internete dva obchody, akurát tá helma stála v základnej výbave 8 000 korún, v plnej až 100 000. Pre človeka z Ukrajiny neuveriteľná suma a navyše tovar súkromníkovi nepredajný. Pre našinca neuveriteľné, že si vojak musí za vlastné kupovať výstroj, pretože inak by šiel do boja bez neho. Vlastne už to slovo „ísť do boja“ znie pre moju generáciu zvláštne. Slúžili sme za komunizmu povinne, bez akéhokoľvek náznaku patriotizmu, motivácie, chuti. Zrušenie základnej vojenskej služby po Novembri sme uvítali.

Čo majú spoločné renesančný maliar El Greco a moderný predstaviteľ land-artu Christo? Čo majú spoločné ruský cár Peter Veľký a záhradný trpaslík? Čo má spoločné mesto Bratislava s Potemkinovou dedinou? Odpoveď na tieto otázky v sebe ukrýva jedna pamätná tabuľa.

Eskalujúci konflikt na Ukrajine, ktorý vedie tamojšia vláda podporovaná Západom proti separatistom podporovaných Ruskom, obrátil pozornosť na zásadnú otázku: Aké sú dlhodobé ciele Kremľa?

Ak práve kandidát na prezidenta Peter Osuský nesedí v parlamente, úraduje ako vicestarosta v bratislavskom Starom Meste. Hovorí, že politický život je ako cesta kalným potokom. Každému suchému kameňu, čo kde-tu trčí, sa poteší, a každý ďalší na obzore je cieľom a nádejou.

V nedeľu 9. júna bol odvysielaný posledný diel tretej série kultového televízneho fantasy seriálu Hra o tróny. Autora literárnej predlohy a koproducenta seriálu, spisovateľa Georgea R. R. Martina, časopis Time už v roku 2011 zaradil medzi najvplyvnejších ľudí na svete. Kto je to vlastne?

Tradičné rodové roly sa rozpadli, a tak sa už roky na Západe vedie diskusia o kríze mužskej identity. Tón udávali najmä feministky, no v poslednom čase vznikajú zaujímavé iniciatívy. Ich cieľom je nanovo obnoviť tradičný ideál mužskosti a získať preň mladú generáciu. Súvisí táto debata aj so Slovenskom?

Niežeby nasledujúce živočíchy nemohli žiť aj inde v byte, ale pre úplnosť sme ich zaradili do samostatného dielu bytového safari.

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.